spájame ľudí, ktorí menia svet
Životné prostredie | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Premárnený rok Slovenska
19.3.2013 | Juraj Mesík |

Prvé výročie druhej vlády pod vedením Róberta Fica je pre mnohých dôvodom k ohliadnutiu a hodnoteniu. Väčšina analýz ktoré som mal v rukách sa zaoberá otázkou do akej miery sú stúpajúca nezamestnanosť a spomaľujúci hospodársky rast výsledkom začínajúcej globálnej ekonomickej krízy a do akej výsledkom Ficových politík. Čas ukáže, že táto otázka je podružná.


Zásadná otázka budúcich rokov je totiž úplne iná, než tá, o ktorej píše väčšina mainstreamu. Nie je ňou ako mantra opakovaná otázka „ako naštartovať rast“, ale jej antitéza – totiž ako pripraviť spoločnosť na ekonomický pokles.

Nech už opozícia hlása čokoľvek, jej najväčším šťastím je, že vďaka predčasným voľbám už rok nie je pri moci. V opačnom prípade by na tom Slovensko nebolo nijak príliš odlišnejšie ako dnes, len by politické bloky hrali opačné role. Fico by búšil, že za krízu môžu pravicové politiky a pravičiari by hučali, že to nie oni, to svetová ekonomika. Slovenská politika nie je už dávno nič iné, než čistý interpretačný (a samozrejme zlodejský) oportunizmus.

Slovenská ekonomika a s ňou zamestnanosť a sociálna situácia obyvateľov SR je absolútne závislá na exporte a teda na celkovom stave svetovej ekonomiky. Tri svetové parametre ktoré boli úplne určujúce pre vývoj v uplynulých 12 mesiacoch sú dlhy a finančná kríza, drahá ropa a drahé potraviny. Všetky tri sú úplne mimo dosahu slovenských politikov bez ohľadu na to, kto sedí na stoličke premiéra 5-miliónovej krajinky.

Problém dlhov v Európe je nevyriešený – dnes je o ňom tichšie, zajtra môže prepuknúť naplno v hociktorej krajine alebo veľkej banke. To že sa zdá byť utlmený je výsledok tlačenia peňazí „z čistého vzduchu“ – peňazí, za ktorými ale nie sú žiadne reálne hodnoty. V porovnateľných problémoch nie je len Európa, ale aj USA, kde Fed „tlačí ako besný“ do obehu ďalšie a ďalšie stovky miliárd dolárov, Japonsko a Čína s jej gigantickou stavebnou bublinou a stovkami ľudoprázdnych „miest duchov“ veľkosti Bratislavy.

Ceny ropy po celý rok 2012 kolísali okolo sumy 100 až 110 dolárov za barel, v eurovom vyjadrení dosiahli v uplynulom roku historické rekordy. Je teda najmenej 3-násobne drahšia, ako pred rokom 2005. Takto drahá ropa síce umožňuje drahú ťažbu ropných pieskov a bridlíc v USA a Kanade, ale neumožňuje hospodársky rast. Bez hospodárskeho rastu sú svetové dlhy nesplatiteľné.

Svetové ceny potravín – napríklad Index cien potravín FAO - sa po celý uplynulý rok držali len o málo nižšie ako v rekordnom roku 2011, keď viedli k vlne arabských revolúcií. Rok 2012 bol extrémne suchý v USA, najväčšom exportérovi potravín na svete. To, že ceny potravín zatiaľ nestúpli vyššie je okrem iného dôsledok postupného rozpúšťania svetových zásob zrnovín – tie za poslednú dekádu klesli zo 107 dní na 74 dní v roku 2012. Na premietnutie dôsledkov sucha v USA do cien potravín ešte len čakáme.

Nesplatiteľné dlhy, inflačné peniaze, drahá ropa, drahé potraviny – to sú základné vstupné parametre nielen roku 2012, ale aj roku 2013 a ďalších. Znamenajú to, že mnohé ďalšie krajiny čaká, po vyčerpaní vnútorných rezerv, z ktorých dnes žijeme aj my, osud neslávne známych PIGSov. Najväčší výsledok Ficovho prvého roka pri moci je nie to, čo spravil – to jest oddával sa blúzneniu o „naštartovaní rastu“ (z eurofondov – z čoho iného?) a rozbabrávaní úsekov diaľnic - ale to, že krajinu ani len nezačal pripravovať na to, čo nás neminie. Vláda nielenže plytvá vzácne zdroje a nepomáha ľuďom, ale ich aj rečami o raste nebezpečne zavádza a udržuje v stave naivnej nepripravenosti na ďalší vývoj. Opozícia robí presne to isté, takže si nemajú a nebudú mať čo vyčítať.

Vzhľadom na hlboké nepochopenie reality má Fico ako človek pred sebou len dve možnosti: odísť do stratena ako iný, len nedávno všemocný premiér pred ním, alebo sa na pár rokov zabezpečiť tým, že sa pokúsi stať prezidentom. Či sa mu to podarí, bude omnoho viac ako od neho (alebo od kandidátov bezmocnej opozície) závisieť od toho, kedy sa globálna ekonomická kríza začne naplno rozbiehať.


Text bol publikovaný aj v denníku Pravda.





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Premárnený rok Slovenska
23.4.2013 18:54 | Samuel

Urokova ekonomika je pricina ekonomickych problemov a Mesik ma pravdu ked hovori ze dlhy su nesplatitelne.Je to vedomy a premysleny system na zotrocovanie obcanov a celych narodov.
Ad: Premárnený rok Slovenska
28.3.2013 11:52 | Branislav

Smutné je, že teraz, ked sa da z rychlo degradujucich prirodnych zdrojov este stale dost zachranit pre buducnost, sa orientacia zodp. vlad z ochrany ZP presunula takmer vylucne k haseniu socioekonomických problemov (dlhova kriza, nezamestnanost,..), ktore indikuju len dosledok a nie pricinu: nemoznost neobmedzeneho rastu v limitovanych podmienkach zeme.
Ad: Premárnený rok Slovenska
19.3.2013 15:14 | Roman Kanala

Text obsahuje veľa dobrých postrehov, ale sú tam zahrnuté niektoré hypotézy, ktoré sú prezentované ako zaručené pravdy.
 
Napríklad:
"Slovenská ekonomika a s ňou zamestnanosť a sociálna situácia obyvateľov SR je absolútne závislá na exporte

To nie je celkom pravda. Pravda je, že je silne závislá na exporte, lebo polovica produkcie ide na export a len málo je na domácu spotrebu. Omnoho horšie to je s importom, napríklad krajina je takmer totálne závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov. Áno, aj ten urán do jadrových elektrární je z dovozu. Domáce je len hnedú uhlie, no tam sa niet čím chváliť. A voda v priehradách.

Iný príklad, a hneď dva v dvoch vetách:
"Takto drahá ropa síce umožňuje drahú ťažbu ropných pieskov a bridlíc v USA a Kanade, ale neumožňuje hospodársky rast. Bez hospodárskeho rastu sú svetové dlhy nesplatiteľné.

V skutočnosti je hospodársky rast možný aj pri stagnujúcej či klesajúcej spotrebe energie. Že doteraz bol rast sprevádzaný vyššou spotrebou primárnych energií je fakt, ale je to preto, lebo sme boli na vzostupnej časti pred energetickým zlomom, keď sa ešte vyplácal extenzívny rast. Teraz to už neplatí.

Podobne neplatí, že bez hospodárskeho rastu sú dlhy nesplatiteľné. Kríza je šancou ako osekať neproduktívne a škodlivé aktivity, ktoré len pohlcujú prostriedky a presmerovať zdroje do efektívnych aktivít, ktoré tvoria nové hodnoty a ktoré ich tvoria čo najviac. Napríklad páliť uhlie na výrobu elektriny cez Carnotov cyklus a potom vykurovať elektrinou je zverstvo. Alebo stavať americké drevenice bez tepelnej izolácie, ktoré treba v zime vykurovať naftou a v lete klimatizovať elektrinou je zverstvo. Alebo naďalej vyrábať autá, čo žerú 15 či 20 litrov na 100 km je zverstvo. Alebo orientovať polovicu priemyslu na automobilky je zverstvo. Alebo brzdiť produkciu krajiny hlúpymi, diletantskými ficonápadmi a potom stimulovať spotrebu utrácaním peňazí zo štátneho rozpočtu na subvencie či sociálne podniky je zverstvo.

» Vaše reakcie (3)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Ekonomika, Štátna správa, Energia, Poľnohospodárstvo



[28273]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS