spájame ľudí, ktorí menia svet
Právo | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
K zámerom transformácie Slovenskej akadémie vied
16.4.2012 | Mgr. Jozef Sivák, CSc. |

Zámer transformácie SAV pripomína zámery, ktoré sa už uskutočnili, alebo majú uskutočniť v oblasti médií, školstva a zdravotníctva. Ich spoločným menovateľom je snaha „šetriť“ na výdavkoch rezortov, ktoré sa z definície nemôžu bez dotácií zaobísť, keďže sa vymykajú trhovej ekonomike a jej zákonitostiam.


Ale nemožno sa zbaviť dojmu, že sa objavil v čase, keď odchádzajúca vláda  častejšie opakovala  heslo: zbaviť štát rozpočtových organizácií. A to pod rúškom získania nových zdrojov, zvýšenia efektívnosti riadenia, možnosti podnikať a pod. (SAV môže podnikať aj podľa platného zákona).

Vypracovanie zámeru transformácie bolo zverené externej kancelárii (GARANT PARTNER Legal), ako keby SAV nemala vlastných odborníkov, právnikov a ekonómov a nebola samosprávna! Pracovník, ktorý o tom rozhodol by mal byť braný na zodpovednosť a mala by byť zverejnená výška odmeny vyplatenej uvedenej kancelárii. 

Predmetný Zámer je vypracovaný v dvoch alternatívach: I. SAV ako verejnoprávne inštitúcie; II. SAV ako verejné výskumné inštitúcie (VVI). Tieto alternatívy sú si natoľko podobné, že vlastne ani alternatívami nie sú, majúc, ako spoločného menovateľa, vytvorenie obchodných organizácií. 


Ad Alternatíva I

Sloboda vedeckého bádania ako základné právo je zaručená nielen Ústavou SR, ale aj celým radom medzinárodnoprávnych dokumentov,  najmä Medzinárodným paktom  o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,  ktorý SR ratifikovala. Tieto práva vedeckí pracovníci SAV už nadobudli a teda im ich nemožno odňať, len ich chrániť, čo je základné poslanie právneho štátu.

Zámer vyzdvihuje, ako pozitívne, zmeny, ktoré nastali v SAV po r. 1989: priblíženie sa k organizáciám vedy a výskumu v zahraničí, demokratizácia štruktúry, grantový systém ... Skutočnosť je však iná, pričom zárukou kvalitného a objektívneho materiálu je poznanie a „zmapovanie“ východiskového či predchádzajúceho stavu.

Totiž, zač. 90-tych rokov sa na podnet zvonka a zhora znížil počet pracovníkov SAV zo 6 000 na polovicu pod zámienkou, že tam boli politické vedecké hodnosti a s jediným  cieľom: prinútiť Slovensko nakupovať cudzie technológie. Takto oslabená inštitúcia, ak nezanikne, tak sa normálne bude snažiť obnoviť pôvodný stav a ďalej sa rozvíjať, čo sa neudialo a nikto nebol braný na zodpovednosť. Naopak, realizátor tejto „transformácie“ bol odmenený funkciou rektora jednej  univerzity a následná stagnácia, ak nie úpadok akadémie bol jeho nasledovníkom tolerovaný. Nanajvýš sa podarilo situáciu stabilizovať a právne upevniť prostredníctvom zák. č. 133/2002 Z.z. o SAV. Ťažko tiež  možno hovoriť aj o demokratizácii, keď na ústavoch a medzi vedeckými pracovníkmi prevláda pocit, že Predsedníctvo s predsedom  SAV na čele zneužíva svoje postavenie a údajne sa bráni aj myšlienke spustenia Stálej konferencie vedeckých pracovníkov SAV. Pritom spustenie takej konferencie by nič nestálo, keďže by využívala Intranet. Aj spôsob hlasovania v Sneme akadémie ťažko možno pokladať za demokratický. Dôkazom toho je aj jeho rýchla a masívna podpora predmetnej transformácii SAV. A vôbec, je otázne, či mal snem na schválenie takejto  transformácie mandát. Je známe, že  živočích ohrozený v umelých podmienkach – v prípade akadémie je to „malá perina“ – reaguje agresivitou voči inému rovnako ohrozenému živočíchovi, avšak človek by mal vedieť, odkiaľ nebezpečenstvo pochádza a čeliť mu  spolu s ostatnými ľuďmi.        

Tento raz tejto národnej vedeckej a technologickej, avšak živoriacej inštitúcii, hrozí nový úder zvonka v podobe transformácie na množstvo malých a bezbranných verejnoprávnych inštitúcií, náplňou ktorých by už neboli jedine veda a výskum. Na nezdravé súperenie medzi oddeleniami SAV môžu ľahko doplatiť práve tie, ktoré dnes najviac presadzujú transformáciu akadémie. 

V Zámere sa podsúvavo, sugestívne, skratovo, ba sofisticky vynášajú hodnotiace súdy o negatívach terajšieho  právneho postavenia SAV (str. 3):
každoročné čerpanie zo št. rozpočtu sa bezdôvodne a automaticky spája s „ekonomickou nestabilitou“;

za negatívum sa pokladajú aj „striktné rozpočtové pravidlá“, ako keby sa malo od tohto nástroja poriadku upustiť a uvoľniť cestu neporiadku;

konštatovanie, že SAV je  obmedzená v získavaní ďalších, mimorozpočtových zdrojov vzbudzuje dojem, že akadémia nemôže podnikať, čo svedčí o neznalosti zákona o akadémii, nehovoriac už o tom, že môže využívať aj fondy  a nadácie;

konštatovanie, že SAV „nesmie vstupovať do obchodných spoločností alebo ich zakladať“ má vyvolať dojem, že výskum a obchod sú komplementárne, ak nie príbuzné aktivity; rovnako by sme mohli povedať, že je nedostatkom  SAV nemožnosť zriaďovať, napr.  verejné domy atď. 

Tieto negatíva údajnej ekonomickej závislosti sú ešte zhrnuté do 3-och bodov (str. 4), v ktorých sa akcentuje možná zmena výskumnej ustanovizne na obchodnú spoločnosť a nazeranie na výsledky vedeckej práce ako na „tovar“: 1. „SAV sa ťažko presadzuje na trhu“; 2. ak „nie je konkurencie schopná“, tak nie preto, že má nedostatok mimorozpočtových zdrojov, ale preto, lebo má (zámerný) nedostatok rozpočtových zdrojov; 3. je „obmedzovaná rozpočtovými pravidlami“.

Základné princípy novej právnej úpravy sú sformulované v podobnom duchu ako predtým negatíva:
„Princíp istoty financovania“ - istota sa vidí vo viaczdrojovom financovaní, pričom sa a priori predpokladá, že takéto financovanie je zabezpečené;

„Princíp skvalitnenia právneho postavenia organizačných zložiek SAV“ - zmluvné napojenie ústavov na rozpočet SAV len zvýši ich závislosť na ústredí, pričom zavedenie tohto medzičlánku riadenia umožní, či už kontrolované alebo nekontrolované odčerpávanie fin. zdrojov;

„Princíp autonómnosti“-  jeho rozšírenie, motivované ukladaním o majetok SAV zo strany tretích osôb a vidinou obohatenia sa aj spomedzi jej personálu,  na možnosť vlastniť majetok a nakladať s ním, je spojené s nejedným úskalím: špekulovanie s majetkom ústredia i ústavov, ich možné „vytunelovanie“ a postupný zánik;

 „Princíp zachovania a ochrany hlavného predmetu činnosti“ -  úplne zavádzajúca formulácia, keďže sa spája s inkompatibilnou činnosťou, ktorou je podnikanie „za účelom dosiahnutia zisku“;

„Princíp otvorenosti“ - na spoluprácu s rezortnými výskumnými ústavmi či s priemyselnými podnikmi nie je  potrebná inštitucionálna zmena a ani vstup do obchodných spoločností  (§ 4, zák. č. 133...);

„Princíp vzdelávania vedeckých pracovníkov“: akadémia už mala možnosť školiť doktorandov a aj keby sa jej takáto možnosť vrátila už by to nebol bohvieaký výdobytok, nehovoriac o tom, že by to nezodpovedalo súčasnému vývoju, ktorý ide smerom zriaďovania  doktorandských škôl založených na partnerstve výskumných pracovísk (ústavov) a pracovísk VŠ;

„Princíp motivácie zamestnancov“ –  princíp takto formulovaný s cieľom „osladiť pilulku“ pri navrhovanom prechode z výkonu práce vo verejnom záujme na prácu podľa podmienok Zákonníka práce; v skutočnosti by tento princíp mohlo naplniť len navýšenie rozpočtu SAV;

„Princíp efektívnosti riadenia“ – údajné zvýšenie efektívnosti riadenia sa automaticky spája so „zvýšenie informovanosti a možnosti kontroly zo strany akademickej obce“.


V ďalšom sa tieto princípy opakujú a podrobnejšie rozvádzajú, avšak bez toho, aby pribudli nejaké  nové argumenty. Napriek tomu sa odporúča (str. 11) „zaviesť právnu forma verejnoprávnej inštitúcie s plnou právnou subjektivitou, vrátane vlastného majetku“ tak ako je to vo väčšine krajín EÚ. Lenže „keď dvaja robia to isté ... V tejto súvislosti je zavádzajúce tvrdenie, podľa ktorého „forma rozpočtovej organizácie nie je pre výskum a vývoj z dlhodobého hľadiska vhodná, a to v súvislosti s členstvom SR v Európskej únii.“ Je to v príkrom rozpore s tým, že západné štáty naďalej primerane dotujú vedu a výskum z verejných zdrojov a samotná EÚ vyžaduje investovať do vedy a výskumu 3% z HDP – Na Slovensku je to 0,48%!  - a sama na to vyčleňuje štrukturálne fondy.               

Uvedené príklady Slovenského rozhlasu s a Slovenskej televízie (dnes  zlúčené  do jednej  RTVS) ako verejnoprávnych inštitúcií sú priam odstrašujúce: privatizácia, deštrukcia, prepúšťanie tvorivých pracovníkov, závislosť, zbavovanie sa majetku a dokonca aj pozemkov určených  pre ďalší rozvoj, ohrozené archívy, súdne spory, korupcia ...  Nečudo, že táto verejnoprávna ustanovizeň svojou dnešnou programovou ponukou vôbec nie je verejnoprávna, teda uspokojujúca spoločenský dopyt v celej jeho škále.

Je normálne, že zákony sa novelizujú, pravda,  ak to vyžaduje život, avšak v danom prípade iniciatíva novelizovať zákon o SAV nevychádza od príslušného ministerstva, aspoň nejestvuje o tom písomná zmienka či informácia z médií.  Zdá sa, že vychádza z istých partikulárnych záujmov vnútri SAV, ktorá by mala dodržiavať a aplikovať zákon teraz platný, ale ani voľba kancelárie GARANT PARTNER Legal nemusí byť náhodná a poukazuje na možný vplyv zvonku. Vedeckí pracovníci SAV i širšia verejnosť majú právo vedieť, „kto je  za tým“...  V tejto súvislosti by mal byť mementom a poučením „príbeh“ býv. Lignoprojektu v tesnom susedstve areálu SAV na Patrónke.

Návrh novelizovať zákon o SAV tak, že sa ústredie SAV zachová ako rozpočtová organizácia a  ústavy by boli verejnoprávnymi inštitúciami, jasne smeruje k privatizácii verejných zdrojov, čím sa dáva priestor na plytvanie s nimi, ak nie na ich defraudáciu. A ochrana tzv. prioritného majetku, ktorý nemožno scudziť ani založiť, sa javí ako slabá poistka, ak v niektorej riadiacej štruktúre nebude prítomný aj predstaviteľ štátu. To isté platí o výške úverov, vkladov,  predajoch hnuteľného a nehnuteľného majetku, zakladaní obchodných spoločností, všetko toto spojené s rizikom  postupnej demontáže SAV. A tvrdenie, že sa tak naplnia deklarované princípy transformácie, ostane len zbožným želaním autorov  z GARANT PARTNER Legal.


Ad Alternatíva II

Táto alternatíva sa od predchádzajúcej – textácia oboch alternatív je prakticky rovnaká - líši len tým, že sa odvoláva na transformáciu SAV na verejné výskumné inštitúcie (VVI) podľa modelu  Akadémie vied ČR. Lenže chýba informácia o skúsenostiach českej strany s týmto modelom, čo uberá na vierohodnosti Zámeru, ktorý českú právnu úpravu navrhuje,  napriek tomu, prijať ako takú. Nehovoriac o tom, že ak je normálne sa inšpirovať nejakou organizáciou zo zahraničia, tak len v rovine legislatívnej, teda najskôr by tu musel byť slovenský zákon o VVI a podľa neho by sa mohli transformovať jestvujúce lebo zakladať nové verejné  inštitúcie. A takýto zákon, zdá sa absentuje, čím sa Zámer vôbec nezaoberá.   

Podľa tejto alternatívy (str. 12) by sa z celoštátnych ústavov stali VVI, ktoré by bolo potom možné zrušiť ako hocijakú s.r.o.! Postačí nejaká vhodná zámienka. Napr. existenciu takých ústavov ako Filozofický alebo Geologický by mohol  zrušiť súd. Pritom sa neuvažuje o zmene  SAV na VVI vcelku, lebo len akadémia ako celok môže byť konkurencieschopná.

Pripúšťa sa (s. 13)  scudzenie či zaťaženie majetku  VVI, zapísaného do Katastra nehnuteľností, avšak na inom mieste (s. 15) je reč o prioritnom majetku, ktorý tomu nepodliehal.

Ak SAV nemá dosť  prostriedkov na svoju existenciu a rozvoj, po prípadnej transformácii ich bude mať ešte menej, keďže množstvu malých výskumných jednotiek pribudnú k už aj dnes dosť zaťažujúcej administratíve ďalšie riadiace útvary (napr. Dozorná rada), nevýskumné činnosti (správa majetku, účtovná evidencia), čo zhltne finančné prostriedky navyše a násobkom. Už dnes by bolo možné zefektívniť riadenie ústavov a ušetriť prostriedky lepšou deľbou (administratívnej) práce medzi ústavmi a THS. Na druhej strane by sa malo zmeniť aj správanie štátu voči samosprávnej SAV: vychádzajúc z chronicky nedostatočného financovania SAV, už raz poskytnutá št. dotácia alebo vlastný zisk (napr. z predaja patentov) by sa pod nijakou zámienkou nemali vracať štátu.  

Pritom si možno predstaviť zmenu SAV na VVI za predpokladu, že bude tvoriť VVI ako celok a vlastniť len majetok, ktorý sa zaobstará z vlastných zdrojov. Tak je to, napr.  v prípade Národného centra vedeckého bádania (Centre national de la Recherche scientifique – CNRS) , hlavnej verejnej ustanovizne vedeckého a technologického charakteru, ako sa definuje,  vo Francúzsku a  inak zahr. partnera SAV.  Tiež  by bolo  možné si predstaviť, že by na čele akadémie boli  predseda a Správna rade tak ako je v prípade CNRS-u. Vie sa však, že ani nie tak dávno hrozil tejto inštitúcii postupný zánik a jej niekoľko desaťtisícovému  osadenstvu strata postavenia štátneho zamestnanca, a to taktiež pod zámienkou jej reformy?       

Prípad „CNRS“
Totiž v r. CNRS sa ocitlo v kríze, ktorú v r. 2008 spustila samotná francúzska vláda v snahe  «zreformovať» ho. Navrhla inú organizačnú štruktúru, nové ústavy a koordináciu oddelení preniesla na iné ustanovizne, takže bolo namieste hovoriť o demontáži  CNRS-u,  všetko toto po rúškom  « modernizácie », globalizácie, „konkurencieschopnosti“, prekonania „zaostávania“  prispôsobením sa  fungovaniu privátneho  sektora. A stanovila ako hlavné ciele: 1. zabezpečiť interdisciplinárnosť  ako záruku objavov a inovácií ; 2. prispôsobiť sa novým podmienkam výskumu  vo Francúzsku, keď sa univerzity  stali  autonómnymi; 3. umožniť  kompetenciám  a talentom sa prejaviť a optimalizovať využitie zdrojov, najmä verejných. Za účelom dosiahnutia týchto cieľov  CNRS malo uprednostniť  „dynamiku sietí“, ktorých uzlovými bodmi mali  byť tímy a pracoviská. Nepripomína nám to niečo z dnešných diskusií okolo  SAV?

Lenže francúzska vedecká komunita tieto dôvody a tieto ciele verejne a nahlas odmietla, označiac ich za propagandu a vyzvala na mobilizáciu a bdelosť vedeckého personálu  ako  aj na občiansku podporu  s cieľom dosiahnuť stiahnutie tohto zámeru demontáže francúzskeho verejného výskumu, zámeru, ktorý rýchle demaskovala.

Ak náleží štátu predložiť celkovú víziu a sformulovať výzvy v oblasti výskumu a inovácií, stanoviť priority  a koordinovať   činnosť jedných a druhých s cieľom optimalizovať verejné financovanie,  «národná stratégia výskumu a inovácií » s deklarovaným cieľom  «označiť priority na štátnej úrovni v závislosti od potrieb spoločnosti, čeliť vedeckým  výzvam a zásobovať trh pre podniky“, túto úlohu štátu nadmieru zužuje. Verejný výskum tak mal prísť na pomoc súkromnému priemyslu, ktorý sa ocitol v ťažkostiach.  Skutočný zdroj problémov francúzskeho priemyslu bol však inde : privatizácia,  delokalizácie a rozšírenie nestability zamestnania (vo Francúzsku kompenzovanej odškodnením a u nás ošetrenej „pružnejšou“ novelou zákonníka práce bez kompenzácie).   Tomu mala odpovedať privatizácia a delokalizácia výskumu.

CNRS sa v priebehu roka či dvoch,  pravda  po určitých organizačných zmenách, napokon spamätalo a ubránilo a dnes  je to verejná výskumná organizácia, presnejšie verejná ustanovizeň vedeckého a technologického charakteru (od r. 1984, v súlade s príslušným zákonom z r. 1982), spadajúca pod rezort Vysokého školstva a výskumu. Na čele je predseda, ktorému asistujú dvaja generálni riaditelia (pre vedu a pre zdroje) na jednej strane a Správna rada na druhej strane. Plánovaným zvyšovaním stavov (4,5 % ročne ), financií (1% ročne),  prekročiac 2,5 % HDP, sa z CNRS stala jednotka vo výskume  Európe (pred Inštitútom Maxa Plancka v Nemecku), s 34 000 pracovníkmi, rozpočtom vo výške 3, 204 miliárd Eur,  z toho 677 millińov Eur z vlastných zdrojov, čo predstavuje asi jednu pätinu. (Dosiahla by „zreformovaná“ SAV lepší pomerný výsledok?) CNRS je naďalej v štádiu rozvoja, budovania infraštruktúry, spravuje, formou slobodného užívania, štátny majetok, vlastní len majetok, ktorý samo nadobudlo a k tomu bývalý štátny majetok,  ktorý, ako prebytočný, bol samostatným rozhodnutím zo štátneho vlastníctva vyňatý. Ani v CNRS-e neboli vzťahy medzi prírodnými, technickými  a spoločenskými vedami vždy ideálne a ani ich podpora zo strany štátu rovnaká, avšak vždy sa podarilo obnoviť  istú rovnováhu a rovnoprávne postavenie medzi nimi. Najmä na základe jedného spoločného menovateľa, ktorým je (neziskový) základný výskum. A čo sa týka otvorenosti,  95%  výskumných jednotiek má podpísané partnerstvo s VŠ a ďalšími výskumnými organizmami.


Záver

Ak podľa Stratégie „Európa 2020“ predloženej  Európskou komisiou, by mali investície do vedy a výskumu dosiahnuť 3% HDP EÚ, tak na Slovensku to má vraj  byť len 0,9 – 1,1%, teda zrejme stále na chvoste v Európe tak ako aj dnes ! Prečo takýto rozdiel?  

Ak divoká privatizácia uvrhla Slovensko, zbaviac ho zdrojov (hoci účelom privatizácie je zdroje vyprodukovať) na úroveň „banánovej“ republiky, nie je o to  menej civilizované ako hociktorá európska krajina, vrátane tzv. „vyspelých“ a jeho kultúrny potenciál je naďalej na vysokej úrovni. Inak, v súlade s jeho národnou charakteristikou, ktorú možno vymedziť  slovami: poetickosť, tvorivosť, pracovitosť. Mrhanie týmto potenciálom si nemožno vysvetliť len chronickou neschopnosťou jeho politickej reprezentácie, ale nemožno sa zbaviť dojmu, že toto mrhanie je aj zámerné.  Patrí totiž  medzi elementárne funkcie štátu starať sa o vzdelanie, výchovu  a zdravie svojich občanov, ako aj podporovať vedu, ktorá, hoci neprináša bezprostredne zisk, je koniec koncov výrobnou silou. Európania to vedia už od 16. stor. Čo však so štátom, ktorému sa odnímajú,  ak si ich neodníma sám,  dôvody jeho existencie?

SAV potrebuje jednoducho väčšiu št. dotáciu na platy, techniku a rozvoj  tak, ako je to v ostatných členských štátoch  EÚ. Sme, alebo nie sme občanmi EÚ? Prostriedky sú. Dôkazom toho je skutočnosť, že keď náš vedecký pracovník  ide na výskumný alebo prac. pobyt do zahraničia a robí tam tú istú prácu ako doma, je odmeňovaný ako jeho zahr. kolegovia či partneri. Ak teda ostáva pracovať doma,  obetuje sa. Pre koho?  Lebo on už aj doma  hodnoty vyprodukoval a tým aj reálne peniaze,  avšak primerane tomu ocenený nie je, pričom produktivitu práce ako základ mzdy nezaplatiť nemožno.

Fakt, že sa u nás neplatí za produktivitu  práce, eviduje z roka na rok aj Eurostat vo výrobných odvetviach. Táto nezaplatená produktivita, ktorá vo vyčíslení predstavuje na slovenské pomery astronomickú výšku,  však nejde na podporu štátu, ako sa to deje napr. v Číne, ale na podporu najmä EÚ, takže ide o istý, nepomenovaný úver tomuto spoločenstvu. A ak EÚ vyžaduje od členských štátov plnenie rôznych kritérií a smerníc, plnenie spojené so zvýšením verejných výdavkov ako je to v prípade investícií do vedy a výskumu, mala by v prvom rade tento úver SR, aspoň čiastočne splácať, napr.  navýšením eurofondov na jednej strane a cez kompenzačný fond, ktorý je na to určený (vo výške 1% HDP EÚ) na druhej strane.       

Na základe horeuvedeného, jediná možná odpoveď je : Nie transformácii akadémie! Rozmenené  na drobné:

1. odmietnuť oba Zámery transformácie organizácii SAV na verejnoprávne inštitúcie alebo  na VVI ako nekvalitné, účelové a neaktuálne; sú to vyhodené peniaze;
2. napĺňať a plniť ustanovenia platného zák. č. 133/2002 Z.z. o Slovenskej akadémii vied;
3. zastaviť pripravovanú „transformáciu„ akadémie, nasledujúc v tom aj  príklad lekárov, ktorí dosiahli zastavenie zmeny nemocníc na a.s.;
4. ustavične vylepšovať sociálnu bilanciu SAV približovaním odmeňovania vedeckých pracovníkov k úrovni odmeňovania v ostatných členských štátoch EÚ, inak v súlade s Európskym právom;
5.  osvojiť si na všetkých stupňoch riadenia ako permanentnú úlohu, čo najskôr dosiahnuť stav personálnych a výskumných kapacít spred 90-tych rokov;
6. o príp. transformácii akadémie uvažovať až po nástupe na cestu svojho udržateľného rozvoja a keď bude na svete zákon o VVI;
7. dohodnúť sa so štátom na týchto a ďalších cieľoch na najbližšie roky a zapracovať ich do programového vyhlásenia novej vlády;
8. zainteresovať nielen odbornú, ale aj  širšiu verejnosť na súčasnej diskusii o tom, ako ďalej vo vede a výskume na Slovensku  a vyzvať  akademickú obec, najmä na úrovni ústavov,  k bdelosti.




POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: K zámerom transformácie Slovenskej akadémie vied
19.6.2012 20:57 | Vladimír Iljič

Od 16.4. čakám kedy tú parazitnú organizáciu zrušia. Na čo čakáte dva mesiace?! Načo tie keci? Všetci vieme že nič neprodukujú iba inkasujú - zrušiť !!!

» Vaše reakcie (1)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Veda a výskum, Právo, Štátna správa

Regióny
Bratislava-Bratislava



[21340]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS