spájame ľudí, ktorí menia svet
Právo | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Zmizne z očí...
6.11.2009 | Rudolf Pado |

Existuje porekadlo: „Zmizne z očí, zmizne z mysle“. Jeho obsahom je fakt, že to čo neregistrujeme očami, prestáva zamestnávať našu myseľ. Tento mentálny vzorec sa často využíva aj pri likvidácií nelegálnych skládok odpadov. To, čo zasypeme, prekryjeme, niekam zhrnieme, prestáva akoby existovať.


Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, v znení neskorších predpisov,  definuje čo sa pod pojmom zneškodňovanie odpadov,  skládkovanie  odpadov a skládka odpadov rozumie:

  • Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie  životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí a ktoré je uvedené v prílohe č. 3 (§ 2 ods. 7 zákona o odpadoch).
  • Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov (§ 2 ods. 11 zákona o odpadoch).
  • Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme (§ 2 ods. 18 zákona o odpadoch).

Používaný pojem „skládka“ si verejnosť vysvetľuje tak, že ide o akékoľvek miesto na ktorom sa živelne umiestňujú odpady. Opak je však pravdou.  Vychádzajúc zo zákonnej definície pojmu „skládka“, je treba tento objekt chápať v pozitívnom  zmysle, nakoľko ide o priestor, objekt, zariadenie ..., ktoré je určené na trvalé zneškodňovanie odpadov bez možnosti priameho ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, ale ani zákon  č. 223/2001 Z. z.  o odpadoch „de jure“ nepozná pojem „divoká skládka“, „nelegálna skládka odpadov“, „čierna skládka“, nakoľko vyžaduje ukladanie odpadov na riadenú skládku  t.j. na miesto určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia.

Súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov sa vyžaduje iba v povoľovacom procese iných orgánov štátnej správy, napr. v územnom alebo stavebnom konaní, v ktorom stavebný úrad rozhoduje o umiestnení skládky  ako stavby alebo rozhoduje o využití územia. Takýmto súhlasom je však stavebný úrad viazaný, nakoľko podľa zákona  o ochrane prírody a krajiny povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody. V prípade, ak  by stavebný úrad povolenie na umiestnenie skládky vydal bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody, takéto rozhodnutie je vydané v rozpore    so  zákonom o ochrane prírody  krajiny, ako aj so stavebným zákonom. Subjekt, ktorý na základe takéhoto rozhodnutia realizoval stavbu, sa nezbavuje týmto zodpovednosti za  protiprávne konanie  na úseku ochrany  prírody  a krajiny. Nikto teda nemôže  riešiť výskyt nelegálnej skládky odpadov tak, že ju jednoducho zavezie zeminou resp. iným materiálom. Prekrývanie odpadov na miestach, ktoré  nie sú k tomu určené, je preto v rozpore s povoľovacím procesom pre zariadenia na zneškodňovanie odpadov.            

Ďalej,  podľa § 18 ods. 3) zákona o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s týmto zákonom. Prekrytie odpadu „in situ“ je v zmysle platnej dikcie zákona o odpadoch „jeho ponechaním na mieste“, nie zneškodnením resp. zhodnotením, t. j. opäť v rozpore so zákonom.  

Podľa § 39 ods. 5) je pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov povinný ukladať komunálne odpady na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci. Obec nemôže nariadiť likvidáciu nelegálnej skládky odpadov  jej zasypaním  na mieste ich nelegálneho uloženia, nakoľko musí procesne postupovať  v zmysle platného zákona o odpadoch t. j. odpady zneškodniť resp. zhodnotiť v zariadeniach  resp. spôsobmi  definovanými zákonom o odpadoch.                                               

Ak teda ktokoľvek umiestňuje odpad v rozpore s  § 18 a  § 39 zákona o odpadoch, bez ohľadu na stupeň ochrany územia, tzn. aj v I. stupni ochrany,  dopúšťa   sa   protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva. Taktiež, každý subjekt, ktorý takto nelegálne uložené odpady nerieši zákonným spôsobom t. j. ich zneškodnením resp. zhodnotením, dopúšťa sa protiprávneho konania.        

Jedinými zákonnými  spôsobmi likvidácie tzv. nelegálnych skládok odpadov sú  iba spôsoby definované v platnom znení zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch:

  • Zneškodnenie odpadov definované  v § 2 ods. 7) spôsobom určeným § 2 ods. 11) v zariadení definovaným v § 2 ods. 18) ako skládka odpadov.
  • Zhodnotenie odpadov definované v § 2  ods. 7) v zariadeniach vymedzených v  § 2 ods. 16).

Zasypávanie nelegálnych skládok odpadov „in situ“ je v rozpore s platným zákonom  NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, nakoľko nejde o zákonom definované zneškodnenie resp. zhodnotenie odpadov spôsobmi resp. v zariadeniach na to určených.

Zasypávanie nelegálnych skládok odpadov „in situ“ je v rozpore aj s inými právnymi predpismi SR, napr.:

S ustanoveniami zákona NR SR  č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko zákon č. 220/2004 Z. z. prikazuje vlastníkovi (nájomcovi,  správcovi) „...zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí. Každý, kto má podozrenie, že môže dôjsť k poškodeniu poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, alebo zistí poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, je povinný túto skutočnosť ohlásiť“.  

Nelegálne skládky odpadov situované v blízkosti vodného toku, často ospravedlňované ako „spevňovanie brehov“,  resp. vodného zdroja sú v rozpore so zákonom NR SR  č. 364/2004 Z. z. o vodách. § 47  vodného zákona zakazuje „Meniť  smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do  vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vody, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípade ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku.

Ako vidíme porekadlo „Zmizne z očí, zmizne z mysle“ problém nelegálnych skládok odpadov nerieši, práve naopak. Takéto konanie má potenciál fyzický kontaminovať  pôdu, vodu, biotu... a čo je oveľa horšie, otravuje našu vôľu naprávať protiprávne konania uplatňovaním zákonných postupov. A odtiaľ je už veľmi blízko k právnemu a morálnemu rozkladu spoločnosti.





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Zmizne z očí...
21.11.2009 09:56 | romanokanala

a roman kanala tu ozrejmuje vsetkym co a ako.romanko nieje lepsie problemu predchadzat ako ho potom neuplne riesit?
Ad: Zmizne z očí...
20.11.2009 23:32 | Roman Kanala

Áno pri spaľovaní môžu vznikať dioxíny, ale len ak je teplota nízka. Spaľovanie pri vysokých teplotách spáli aj dioxíny. V klasických spaľovniach odpadu je zvýšená produkcia dioxínu, ak sa do domáceho odpadu pridáva aj priemyselný odpad. V takýchto klasických spaľovniach na zachytenie dioxínu stačí uhlíkový filter. Popolček z filtra sa potom stáva nebezpečným odpadom.

Dioxíny a furány vznikajú aj pri fermentácii odpadu v skládke. Nájdu sa aj polychloróvé bifenyly (PCB). Dioxíny vznikajú aj pri priemyselných procesoch, kde sa spaľujú halogénové prísady za prítomnosti kovov ako katalyzátorov. Bromidové dioxíny, ktoré sú rovnako nebezpečné ako chlórové dioxíny, sú obsiahnuté vo výfukových plynoch automobilov. Dioxíny sa nájdu aj v niektorých lepidlách a v nábytkoch, hlavne aj sú vyrobené na Čínsku po čínsky. Dioxíny sú aj v pôde, kam sa dostali spolu s ťažkými kovmi z atmosféry a nájdu sa aj v potravinách. Inak povedané, dnes sú už všade. Nebolo tomu tak vždy, pred 50 rokmi v prírode ešte neexistovali - to je doba pred érou plastov.
Spalovanie
20.11.2009 22:03 | Marián Šumšala

Spaľovanie odpadu nie je ekologicky neutrálne alebo pozitívne. Spaľovanie odpadu zaťažuje prírodu a zhoršuje životné prostredie. Pri spaľovaní odpadu vzniká z obyčajného odpadu odpad nebezpečný a popol zo spaľovne sa musí umiestňovať na skládky s nebezpečným odpadom. Pri spaľovaní vznikajú dioxíny z chlórových zlúčením. Ďalej sa horením uvoľňujú mikroskopické čiastočky kovov, ktorých vdychovanie spôsobuje rakovinu. Tieto látky sa zachytávajú a spracovávajú sa do solitifikátu, ktorý sa pre Bratislavu uskladňoval (možno stále sa aj uskladňuje) na skládke nebezpečného odpadu v Budmericiach. Neverím, že tento solitifikát vydrží večne a nie je časovanou bombou aj keď s dlhým polčasom rozpadu. Vytváranie toxického odpadu v spaľovni jednoducho nemôže byť ekologickým riešením problému odpadov.
Ad: pali
11.11.2009 15:29 | Ivan Björn

Výhodou ľudského rozumu je aj možnosť stvárňovať a zveľaďovať svoje okolie.
Je na svete všade mnoho pekných vecí a mnoho nápadov od človeka, ako duchovne a telesne nadchnúť ľudstvo. Slovensko malo po páde komunizmu nesmiernu šancu, všetko robiť správne a stavať kvalitnú spoločnosť. Žiaľ túto šancu premrhali a ničenie prostredia na Slovensku nemá hraníc, lebo všetko je len o peniazoch.
Aj Slovensko je „skrášľované“ deštruktívnymi silami. Ten odkaz na Limbach, čo si mi poslal, je toho dôkazom. Je to naozaj smutné, že tak pekná príroda dostáva také rany.
Ad: Ivan Bjorn
11.11.2009 13:41 | pali

ked citam vasu reakciu a zaroven to porovnam so situaciou v ktorejkolvek obci v SR, zda sa mi to ako neuveritelna rozpravka.vcera som sa presiel po okoli Limbachu, akoze to vyzera, ked je vsetko hole a skladky su viditelnejsie, reku, ci sa nieco zmenilo. pramalo - pocet skladok stupol. vid www.limbach.wbl.sk
Ad: Zmizne z očí...
10.11.2009 00:16 | Ivan Björn

Áno je to tak. V mojej krajine vo Švédsku sa recykluje, alebo spaľuje. Na skládky sa dáva iba to, čo sa definitívne nedá ináč spracovať. Na samotnej skládke sa všetky druhy odpadu triedia občanom, ktorý tam odpad doniesol v jednom premyslenom systéme. Na rôznych miestach našej obci máme recyklačné stanice, kde sa dá triediť to najhlavnejšie, ako sú konzervy, plast, noviny, zafarbené a nezafarbené sklo a kartóny. Do smeťového koša hádžeme veci, ktoré sa dajú spáliť a nie sú nebezpečné pre prostredie.

Naša tepeľňáreň spaľuje smeti a vyhrieva domy a byty v obci. Technika spaľovania nepridáva temer žiadne škodlivé látky do vzduch a je vo vlastníctve obci. Teplá voda sa dodáva pod tlakom vo vyššej teplote ako 100 stupňov a jeden kilowatt stojí 6 centov. Dokonca bola v našej obci aj odpadová kríza a tak doviezla naša obec smeti z Holandska a tak dostala zaplatené za spálenie smetí. Naša tepeľňáreň má aj turbíny a prebytočnou energiou vyrába elektriku.

Normálny Švédsky dom spotrebuje v našej klíme okolo 24 000 kilowattov energie ročne, ak má elektrické radiátory v každej izbe. Už dávno sa však stavajú domy, ktoré spotrebujú okolo 10 až 14 000 kilowattov ročne a v móde začínajú byť aj domy, ktoré majú pasívne kúrenie a nespotrebujú temer nič. Teraz stavajú nové domy pre seniorov, kde bude samotná prevádzka domu, čo sa spotreby vody týka, kúrenia a odvozu smetí bude stáť 150 eur mesačne. V porovnaní so starším domom, ktorý môže stáť s priamym elektrickým kúrením až 250 eur mesačne.

Čo sa zálohy za fľaše týka, tak u nás je sadzba 10 centov, alebo 20 centov za fľašu a 5 centov za plechovku. Funguje to tak, že zálohované fľaše sa dajú strčiť do automatu v hocijakom potravinárskom obchode a zákazník dostane z automatu lístok a ten mu vymenia za peniaze v pokladni. Na severe býval jeden človek s vývojovou poruchou. Nemal prácu, ale mal predčasnú penziu. Zato zbieral fľaše a vymieňal ich za peniaze. Čítal denne akciové kurzy a žil skromne. Nedávno zomrel a zanechal po sebe majetok v hodnote 800 000 eur. Čiže tie centy v zálohe majú nielen hodnotu pre prostredie, ale pri skromnosti môžu mať hodnotu aj pre toho kto ich zbiera.
No a samozrejme k recyklácii patrí aj používanie dobrej vyhrievacej techniky.

Okrem slnečných panelov je veľmi výkonný kompresor, ktorý berie svoju energiu zo vzduchu, alebo z navŕtanej diery v zemi. Aj starý dom, ktorý spotreboval povedzme tých 24 000 kilowattov, môže ušetriť na takejto investícii až dve tretiny svojej spotreby.

Iná možnosť je vykurovať drevom a akumulovať teplo z kúrenia do izolovaných tankov. Ja potrebujem takýmto spôsobom intenzívne kúriť 4 hodiny denne v zime a akumulujem 1500 litrov teplej vody. V špeciálnych kachliach zhorí drevo do tla a z komína sa nedymí. Samotný plameň má 900 stupňov a väčšinu škodlivých látok spáli. Na Slovensku sú ľudia, ktorí zistia v auguste, že nemajú drevo a chcú kúpiť a nakálať. Takto kúria vlhkým drevom a cez komín posielajú vodu a ničia prostredie dymením a nevýkonnosťou kachieľ.

Ja si myslím, že mnohí ľudia musia tiež zmeniť zmýšľanie, aby tak žili v zdravom prostredí. Zakiaľ sa však v jednej krajine nemyslí na mäkké hodnoty a na prostredie, ale celý čas je všetko iba o peniazoch, tak nikdy to nebude fungovať a samotná príroda sa vypomstí, zabíjaním ľudí v hrozných chorobách, následkom otrávenej prírody.....
Ad: Zmizne z očí...
9.11.2009 20:51 | Roman Kanala

Sú krajiny, ako Japonsko, Švajčiarsko, Švédsko, ale aj susedné Rakúsko, kde sa všetok odpad buď kompostuje, recykluje, alebo spáli. Sú krajiny, ako Grécko, Turecko, či Mexicko, kde všetok odpad ide na skládky. A sú krajiny niekde medzi - Taliansko, Španielsko, Írsko, Anglicko či Americko, kde na skládky ide polovica odpadu.

Pritom recyklácia je tou najlacnejšou alternatívou. Napríklad na Švajčiarsku po švajčiarsky stojí recyklácia tony papiera asi 100 až 150 frankov, ale spaľovňa si za tonu fakturuje 150 až 300 frankov, čo je asi 100 až 200 eur. Na produkciu tony papiera treba 3,5 tony dreva, čo je asi 12 až 18 stromov, 16 MWh energie a 60 m3 vody. Ak sa robí zo starého papiera, tak stačí polovica energie, teda 8 MWh, asi 10 m3 vody a nula stromov. Papier sa dá recyklovať 7 až 12 krát, než sa vlákna fragmentujú a už nemôžu byť použité na papier. Na Švajčiarsku po švajčiarsky ročne spotrebujeme asi 224 kg papiera a do zberu dáme asi 160 kg na obyvateľa. Pritom asi 2/3 ženevského odpadu by sa dali recyklovať, no stále končia medzi obyčajným odpadom na spálenie.

Domáci odpad je dobré palivo, lebo obsahuje veľa papiera a plastov. 3% švajčiarskej elektriny je vyrobených v elektrárňach, kde je kotol vyhrievaný spaľovaným odpadom. Odpad je zvláštne palivo, lebo má zápornú cenu. Dodávateľ platí za to, že mu ho niekto odoberie.

Preto nechápem, ako je možné, že to tam na Zlodejsku nikomu neťukne. Keby namiesto skládky Ficovi smradi postavili spaľovňu, asi by nezožali toľko protestov. Keby sa plastové fľaše zálohovali čo i len 1 centimom, vznikol by trh a bezdomovci či Cigáni by mali ekonomickú činnosť. Ale čakať niečo rozumné a užitočné od boľševika, čakanie na Godota.
Ad: Rudolf Pado
7.11.2009 13:05 | Ivan Björn

Pán Rudolf úplne dobre a perfektne napísané. Pridajte k tomu, že takto sa úrady správajú aj v otázkach ŤZP čo je zasa mojou špecialitou. Šikanujú ľudí, nedávajú odpovede, sú ironickí, neľudskí atď..

Ďalej k tomu pridajte fakt, že keď sa niečo stane, keď niečo horí, vybuchne ako napríklad v Novákoch. Čo sa občan dozvie v správach od zodpovedných za prostredie? „Nič sa nestalo! Nič škodlivé sa do ovzdušia nevypustilo. Niet sa čoho obávať! Neohrozuje to prostredie a širokú verejnosť!“ Takéto debility ľudia počúvajú od tých zodpovedných.

Pritom sa môže valiť do vzduchu akokoľvek znečistený dym a treba dodať, že tie nebezpečné látky nieje ani vidieť a ani cítiť.
Skládky a divoké skládky na Slovensku je hrozná kapitola. Nielen, že sa rozširujú potkany, ale takéto skládky môžu znamenať aj vypuknutie chorôb, alebo pomalé otravovanie živočíchov, kam koniec koncov patrí aj človek. Spodné vody, potoky, rieky, všetko si to pomali odnesie príroda i človek.

Myslím si, že celá táto problematika závidí od odmien na pracoviskách a vo verejnej správe. Ak niekto zoberie vlastnú iniciatívu a do niečoho strká nos, tak stratí odmenu, alebo dostane i výpoveď. Všetci sa boja všetkých. Je to zabudované v systéme. Aj najvyšší politici sa boja, nie však svojich občanov, nie následkov v prostredí a v sociálnom systéme. Oni sa boja, že vyššia moc EU, im dá po nose. Vtedy čosi spravia. Nerobia to však pre dobro občana, ale preto aby zahladili upomienku, ktorú im veľký otec oblečený v rúšku EU udelil.

Preto je pre nich ťažko chápať, že je tu obyčajný občan, ktorému na Slovensku záleží, ktorý chce Slovensku dobre, ktorý sa chce na Slovensko cítiť hrdý. Zakiaľ väčšina pokrčí iba plecami......

Slovensko je akoby v zakliatom spánku. Keď sa ľudia prebudia, zistia, že žijú v otrávenej krajine, ktorá im berie životy. Budú musieť svoju ľahostajnosť platiť tým najdrahším čo majú.

Ad: Zmizne z očí...
6.11.2009 10:21 | Rudolf Pado

Vazeny pan Kanala,

mozem s Vami iba suhlasit. Ak by som zacat pisat prihody, obsahy telefonatov ..., ktore som zazil so statnou spravou, samospravou a policiou, tak by to bolo na knihu "Kocurkovo sa vratilo" alebo "Tapakovci po 100 rokoch".

Policajt miesto toho, aby pripad dokumentoval, sa pyta "Ci mam ja osobne z toho ujmu".

Dalsi policajt mi tvrdi, ze triedeny zber nie je sucastou TKO, cize sa ho netyka VZN ... robim mu pri kontajnery pravny vyklad a nic nepomaha ... o 4 hodioy mi vola nacelnik ze sa ospravedlnuje.

Starosta mi do telefonu povie, ze preco nezijeme ako normalni mladi ludia - "... nezabavame sa, netrt..me kun..y, ale sa tulame po chotary".

Iny starosta vykrikuje, kto mi dal povolenie chodit po JEHO katastr (pre vysvetlenie: po polnych cestach, ktore su casto vyasfaltovane, co je dovolene uz od Marie Terezie).

X-ty starosta ma poucuje, ze "nepoznam duch dediny".

Pracovnicka OUZP pocas konania prehlasi: "Vsetci vieme o co ide, kto chce, nech sa tam ide pozriet ... ", cha, cha, cha ...

Iny pracovnik, ked s nim ide kamarat v aute a povie mu "Aha, nelegalna skladka, nejdes nieco urobit", ani nepribrzdi a povie "Co ma potom, podaj podnet ... cha, cha, cha".

Isty OUZP nam cele mesiace vypisuje listy, ze "nie sme vykladaci zakona", nepostupuje podla zakona a potom ked proti konaniu uradu vyjde Upozornenie prokuratora na necinost uradu, tak urad dalej tvrdi "ze sa neciti byt vinnym".

Hovorca MZP tyzden hlada odpoved na konkretne otazky TV Markiza ohladne nasej analyzy cinnosti uradov ... a po tyzdni neodpovie na ziadnu, iba vo vseobecnosti zanoti nieco o to, ze sa velakrat novelizoval zakon o odpadoch (co tam potom, ze ani raz sa nenovelizoval paragraf upravujuci postup uradov pri odstranovani nelegalnych skladok odpadov). Pri doplnujjucej otazke, ci budu voci uradnikjom vyvovdene sankcie za nekonanie, ministerstvo odpovie, ze na to nevidi dovod.

Za 18 mesiacov sme sa z ministerstva ZP nedockali jedinej kvalifikovanej odpovede v problematike, ktoru sa snazime riesit, nieto este nejakeho "dakujeme" ...

Slovensko premna uz davno nie je pravny stat. Spravodlivost je tu spolocensky selektovana a determinovana majetkovym a spolocenskym postavenim, zakony su triedene na "vazne" a druhorade.

Ad: Zmizne z očí...
6.11.2009 08:46 | Roman Kanala

Znižovanie energetickej náročnosti ekonomiky a zneškodňovanie odpadov sú dve témy, kde nemožno nič pokaziť a ktoré nemožno prehnať. Čokoľvek sa urobí, je len dobre a dobre.

Žiaľ, namiesto tepelnej izolácie budov sa často prostriedky míňajú na hlúposti ako alternatívne zdroje energie a pod. Pripojiť zle izolovaný panelák na geotermálny či solárny zdroj je ako snažiť sa uvariť halušky v cedníku. Program tepelnej izolácie by mal byť absolútnou energetickou prioritou, a nie nové zdroje na strane produkcie.

Podobne aj pri likvidácii odpadov. Kým bude krajina posiata špinou a jedmi, tieto budú ohrozovať zdravie ľudí počas desaťročí. Na Švajčiarsku po švajčiarsky sú skládky zakázané už mnoho rokov a všetok odpad sa triedi, recykluje alebo spaľuje. Popolček zo spaľovne sa používa namiesto štrku na asfaltovanie ciest. Dokonca aj na Francúzsku po francúzsky sa všetka použitá voda sa povinne púšťa do rúr vedúcich do čističky a to sú Francúzi pekné prasiatka.

Tieto dva body nemôžu byť kontroverzné a zhodnú na nich všetci, pravda okrem prasiatok. Tu by nemala byť žiadna polemika, lebo ide o vec vo verejnom záujme úplne zrejmú. Na Zlodejsku po zlodejsky ale pomôže jedine prístup na chudobu prísnosť. Vysypať smeti alebo vypustiť hovnocúc do potoka by malo byť posudzované rovnako ako krádež a spadať pod trestný zákonník. Keby šiel natvrdo sedieť aj šofér so závozníkom, aj pôvodný "vlastník" odpadu, ako aj všetci čo si to objednali alebo o tom vedeli, stačilo by pár súdnych procesov a počet odhalených prípadov by sa znížil - kľučové slovo je "odhalených" prípadov.

Lenže to sa dostávame k tomu primárnemu problému na Zlodejsku po zlodejsky, a to zločinný charakter inštitúcií, vymožiteľnosť práva, nečinnosť orgánov nečinných v trestnom konaní a vyvlastnenie súdnictva.

» Vaše reakcie (10)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
MŽP SR vydalo usmernenie v nesúlade so zákonom o odpadoch


Kontakty:
OZ Tatry
Súvisiace témy
Samospráva, Kriminalita, Štátna správa, Právo, Životné prostredie, Odpady a znečistenie, Voda



[20194]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS