spájame ľudí, ktorí menia svet
Právo | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Načo sú nám úradníci?
26.8.2009 | Rudolf Pado |

Občianske združenie Tatry sa dlhodobo zaoberá nelegálnym ukladaním odpadov v krajine a na základe našich zistení, musíme konštatovať, že situácia v ukladaní odpadov „na miesta, ktoré nie sú k tomu určené“, v zneškodňovaní odpadov osobami a spôsobmi, ktoré neumožňuje platný zákon o odpadoch sa prakticky nemení.


Za príčinu tohto stavu pokladáme benevolentnosť štátnych orgánov a samospráv voči  znečisťovateľom životného prostredia, neuplatňovanie platnej dikcie zákona v každodennej praxi, zbavovanie sa zodpovednosti za riešenie tejto problematiky zo strany iných štátnych orgánov a inštitúcií, prípadne osôb  a ich vzájomná nespolupráca,  preceňovanie dopadu výchovno – vzdelávacích aktivít na neprispôsobivých občanov, firmy... a podceňovanie dopadu uplatňovaných represívnych opatrení, veľká váha lokálnych a regionálnych väzieb  medzi znečisťovateľmi životného prostredia a úradmi  zodpovednými za štátnu správu životného prostredia resp. samosprávne riadenie.        
     
Preto si v tomto článku dovoľujem zhrnúť naše doterajšie skúseností.


I.
  
Občianske združenie TATRY zasiela, na základe vlastných monitoringov realizovaných dobrovoľníkmi v jednotlivých okresoch SR a aj na základe podkladov, ktoré nám zasielajú občania,  miestne príslušným obvodným úradom životného prostredia podnety na porušenie zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, konkrétne na vytvorené nelegálne skládky odpadov. Podnety vždy obsahujú  textovú časť a fotografie.

V podnetoch vyzývame príslušný úrad na postup podľa § 18 ods. 7) až 10) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

Ukladanie odpadov na miesta, ktoré nie sú k tomu určené je samozrejme v priamo rozpore aj s ustanoveniami ďalších právnych  predpisov, napr.:

V rozpore s ustanoveniami zákona NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko zákon č. 220/2004 Z. z. prikazuje vlastníkovi (nájomcovi,  správcovi) „ ...zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí. Každý, kto má podozrenie, že môže dôjsť k poškodeniu poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, alebo zistí poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, je povinný túto skutočnosť ohlásiť“.

Nelegálne skládky odpadov situované v blízkosti vodného toku resp. vodného zdroja sú v rozpore aj so zákonom NR SR  č. 364/2004 Z. z. o vodách.

Je pre nás prekvapivým, zistenie, že napriek našej žiadosti - „Žiadam týmto o zaslanie kópie rozhodnutia v danej veci“ - nás väčšina úradov neinformuje o spôsobe riešenia podaných podnetov, stave riešenia alebo výsledkoch správneho konania. Jednotlivé prípady preto nie sú, podľa nášho názoru,  riešené v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Citovaný zákon určuje napr. v § 49 lehoty pre rozhodnutie:  

(1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
(2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť."

Mnohé obvodné úrady životného prostredia sa informovania OZ TATRY o riešení nami zaslaných podnetov zbavujú elegantným spôsobom – dôvodením, že nie sme účastníkmi konania. Napríklad, Ing. Arch. Ladislav Tatár, prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Lučenci napísal v liste zo 6.7.2009: „...Vašej žiadosti o zaslanie právoplatného rozhodnutia  vo veci nemôžeme vyhovieť, kdeže podľa § 14 zákona o správnom konaní nie ste účastníkom konania. Na základe uvedeného a z administratívnych dôvodov nepovažujeme za potrebné Vás informovať o všetkých krokoch pri riešení podnetu ...“.    

Významným spôsobom sa tým znižuje možnosť vykonávania  kontrolnej činností tzv. oznamovateľom, čiže OZ Tatry.

V mnohých prípadoch resp. pri mnohých úradoch máme preto dôvodné podozrenie, ktoré  sa už mnohokrát potvrdilo, že pri riešení podnetov je využívané tzv. neformálne riešenie t. j. obce sú informované, „aby si urobili poriadok“,  čo následne spôsobuje znižovanie právnej váhy takéhoto konania – vytvárania nelegálnych skládok odpadov  – zo strany vlastníkov, správcov, nájomcov pozemkov, pôvodcov odpadov resp. obcí a likvidujú sa tým, bez obhliadky pracovníkmi úradu,  ďalšie dôkazové materiály, ktoré by umožnili identifikovať potenciálnych páchateľov priestupku resp. prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi.    

RNDr. Drahomíra Macašková, prednostka Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, v liste z 25.6.2009 dokonca priznáva: „...Pokiaľ sa OÚŽP  nedohodne s obcou  na urýchlenom odstránení odpadov, požiada Policajný zbor o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti...“.          

Napriek tomu, že kompetencie obvodných úradov životného prostredia, štátnej správy odpadového hospodárstva,  sú vecne zadefinované v § 71 zákona NR SR   č. 223/2001 Z. z., nie sú tieto, podľa nášho názoru,  v dostatočnej miere aplikované v každodennej praxi pri  prevencií  vzniku nelegálnych skládok odpadov, sankcionovaní pôvodcov odpadov,  obcí a pod.    


II.
 
Máme za to, že obvodné úrady životného prostredia  sú povinné realizovať preventívne opatrenia pre zamedzenie vzniku nelegálnych skládok odpadov a kontrolovať plnenie  tzv. oznamovacej  povinnosti vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov ... určenej v § 18 ods. 6) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.  Máme za to, že v praxi sa táto kontrolná činnosť nevykonáva resp. vykonáva sa formálne v „priateľskom duchu“, na základe osobných vzťahov medzi pracovníkmi úradov a pracovníkmi obcí.

Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti  zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol   umiestnený odpad v rozpore so zákonom o odpadoch, je túto skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť obvodnému úradu životného prostredia a obci (§ 18 ods. 6), v ktorých územnom obvode sa odpad nachádza." Nesplnenie oznamovacej povinnosti je možné sankcionovať pokutou. Protiprávneho konania sa teda dopúšťajú aj občania obce, ktorí odpad síce neuložili, ale o uložení odpadu na pozemkoch v katastrálnom území vedeli (nachádza sa na pozemkoch v ich správe) a túto skutočnosť neoznámili.“

Tu je potrebné dodať, že organizácie, bez majetkových práv k pozemkom, nie sú povinnými osobami v zmysle § 18 ods. 6) zákona o odpadoch, nakoľko nie sú vlastníkmi, správcami a ani nájomcami pozemkov, čiže svojou činnosťou (oznámením formou podnetu) iba suplujú nečinnosť povinných osôb a nedostatočné uplatňovanie konkrétnych kontrolných mechanizmov zo strany orgánov štátnej správy a samosprávy.

V SR majú starostlivosť o tzv. voľnú krajinu (I. stupeň ochrany) a  II. stupeň ochrany (ak ide napr. o ochranné pásma národných parkov), nehovoriac o vyšších stupňoch ochrany, aj v kontexte problematiky neoprávneného nakladania s odpadmi, kontroly ohlasovacej povinnosti, kontroly legálneho nakladania s tzv. zeleným odpadom ... na starosti: regionálne správy ŠOP SR a ich pracovníci, miestne príslušné obvodné úrady životného prostredia, správcovia tokov, SIŽP, špecializované pracovisko SAŽP, členovia dobrovoľnej stráže prírody registrovaní na krajských úradoch, samosprávy v zmysle § 39 zákona o odpadoch, nie OZ TATRY či akákoľvek iná mimovládna organizácia. Pýtame sa preto: „Čo tieto orgány, inštitúcie a osoby vykonávajú, bez výzvy, v problematike  nelegálneho nakladania s odpadmi?“ „Koľko porušení zákona o odpadoch aktívne ohlásili nami vymenované inštitúcie a osoby?“    

Máme za to, že každý úrad je počas správneho konania povinný v prvom kroku skúmať predovšetkým fakt, prečo nedošlo k splneniu  oznamovacej povinnosti zo strany vlastníka, správcu resp. nájomcu pozemku, bez ohľadu na to, či ide o občana alebo právnickú osobu.      

Paradoxne však úrady, miesto toho aby konali na základe obdŕžaných podnetov, zisťovali nesplnenie oznamovacej povinností relevantnými osobami,  zisťujú majetkový vzťah OZ TATRY k  lokalitám.

Ing. Jozef Adamko, prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Prešove v liste z dňa 6.7.2009 napísal: „...Keďže z Vašich oznámení nie je zrejmý váš majetkový vzťah ku uvedeným lokalitám, pre umožnenie postupu v zmysle § 18 ods. 7) až 10) zákona č. 223/2001 Z. o odpadoch Vás žiadame o zaslanie informácie, či ste vlastníkom, správcom alebo nájomcom predmetnej nehnuteľnosti.“ Úrad sa dokonca elegantným spôsobom zbavuje zisťovacej povinností vyplývajúcej so zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní „...V prípade, že nie ste vlastníkom, správcom alebo nájomcom predmetných nehnuteľností, žiadame Vás o zaslanie identifikačných údajov povinných osôb, t. j. meno vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, kontaktné údaje a čísla parcely.“

Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku prostredníctvom prednostu úradu Ing. Arch. Petra  Bocka (list zo 7.7.2009) dokonca dôvodí, v úplnom rozpore s platným zákonom o odpadoch, že neexistujúci majetkový vzťah OZ Tatry k pozemkom na ktorých bol protiprávne uložený odpad nezakladá povinnosť úradu konať podľa § 18 ods. 7) až 10): „...OZ Tatry upozorňuje, že nie je povinnou osobou v zmysle § 18 ods. 6) zákona o odpadoch. Túto skutočnosť správny orgán OH akceptuje a vyplýva z nej, že postup podľa nasledujúcich odsekov § 18 o odpadoch neuplatní. V prípade, že OZ Tatry požaduje uplatniť postup podľa § 18 ods. 6) s nasl. Zákona o odpadoch, je potrebné pri podaní podnetu preukázať svoje majetkové a iné práva k dotknutým pozemkom. Zo strany OZ Tatry tieto skutočnosti neboli ani v jednom prípade preukázané“. Tu je potrebné konštatovať, že Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku dlhodobo neuplatňuje pri riešení problematiky nelegálnych skládok odpadov  postup podľa § 18 ods. 6) až 10), ale odstupuje podnety príslušným obciam, čo ako ukázalo upozornenie Okresnej prokuratúry v Ružomberku je pokladané za „nečinnosť úradu“ a je v rozpore s platným zákonom o odpadoch.                         

 
III.

Úrady životného prostredia  sú, podľa nášho názoru, v prípade obdŕžaného podnetu povinné uplatniť postup podľa § 18 ods. 7) až 10) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z., aj keď dopredu indikujú, že páchateľ bude neznámy a vlastník, nájomca či správca pozemku „nemal z uloženia odpadov majetkový prospech“.  Účelom zákona totiž nie je len „odstránenie skládky“ resp. „opakované odstraňovanie skládok vznikajúcich na tých istých lokalitách“ , ale aj realizácia úkonov, ktoré majú psychologický vplyv na miestne obyvateľstvo, samosprávu, majú odstrašujúci účinok na potenciálnych páchateľov, a pod.       

„Obvodný úrad životného prostredia (§ 18 ods. 7) povinný požiadať Policajný zbor SR o zistenie osoby, zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktorá je potom povinná zabezpečiť zneškodnenie odpadu na  vlastné náklady.

Ak sa okresnému úradu alebo orgánom policajného zboru (prípadne obci, ak má na riešení prípadu  záujem) nepodarí zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu v zmysle § 18 ods. 7), obvodný úrad životného prostredia začne konanie podľa § 18 ods. 8), ktorého účelom je zistiť, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti:

a) je pôvodcom odpadu,
b) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech,
c) neurobil všetky  opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov  (napr. vyhláška 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení ukladá povinnosť, aby stavenisko  v zastavanom území obce alebo miesto výkonu stavby, bolo oplotené do výšky 1,8 m, a stavenisko mimo zastavaného územia obce musí byť oplotené alebo ohradené, ak je vzdialené od verejnej komunikácie menej ako 30 m).

Ak sa preukáže  vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad, niektorá z vyššie uvedených skutočností, je povinný zabezpečiť odstránenie takéhoto odpadu na vlastné náklady.  

V zmysle  §  18 ods. 10), ak sa podľa ods.  7) nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na  nehnuteľnosti alebo podľa ods. 8) písm. a) až c) nepreukáže niektorá z týchto skutočností, zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného prostredia. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné  náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom.“

Naše skúsenosti ukazujú, že mnohé obvodné úrady životného prostredia postup podľa § 18 ods. 7) a ž 10 zákona NR SR č. 223/2001 Z. z . o odpadoch neaplikujú v praxi.  

Napriek tomu, že Občianske združenie Tatry zaslalo všetkým obvodným úradom životného prostredia a ich vysunutým pracoviskám precedentné stanovisko Okresnej prokuratúry v Pezinku vo veci nekonania Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku voči obci Limbach, ktorý sa taktiež odvolával, pri riešení nášho podnetu, na § 39 zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. a odstúpil podnet na riešenie obci Limbach, mnohé úrady naďalej ignorovali postup podľa § 18 ods. 7) až 10) zákona o odpadoch. Povinnosti obcí definované v  § 39, podľa „upozornenia prokurátora“ vydaného JUDr. Ľubomírou Markovou, prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Pezinku, nenegujú povinnosť úradu postupovať pri riešení podnetov podľa § 18 ods. 7) až 10), a tým učiniť kroky ktoré identifikujú páchateľov priestupkovej resp. trestno-právnej činnosti definovanej ako neoprávnené nakladanie s odpadmi.         

Myslíme si taktiež, že postup podľa § 18 ods. 7) až 10), prostredníctvom realizovaného správneho konania má byť ukončovaný rozhodnutím, nie zápisnicou: 

  • s konkrétnymi, reálne vyrúbenými,  sankciami voči vlastníkom, správcom, nájomcom pozemkov, pôvodcom uloženého odpadu resp. obciam v ktorých bude zohľadňovaná závažnosť konania, aj kontexte iných právnych predpisov napr. zákon o vodách, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu, opakovanie konania na konkrétnych pozemkoch, miera a intenzita realizácie nápravných opatrení a pod., 
  • s konkrétnymi nápravnými opatreniami s následnou kontrolou obvodným úradom životného prostredia napr. odstránením nelegálnej skládky odpadov v dohľadnom termíne, pravidelná kontrola lokality pracovníkmi obce, inštalácia  zabezpečovacích zariadení proti vstupu na lokalitu motorovým vozidlom napr. rampa, zverejnenie oznamu v obecných novinách resp. v obecnom rozhlase a pod.  

Je potrebné priznať, že OZ Tatry, tým, že sa venuje  nelegálnym skládkam odpadom na rozsiahlom území Slovenska, z kapacitných a iných dôvodov sa nezúčastňuje miestnych obhliadok.  Naše skúseností z miestnych  zisťovaní, ktorých sme sa zúčastnili, sú veľmi zlé. Správne konanie sa vedie často v žoviálnom duchu, pracovník štátnej správy nepovie počas konania ani vetu, zápisnične navrhnuté opatrenia OZ Tatry sa neprenesú do vydaného rozhodnutia, na vyčistenie lokalít sa stanovujú neprimerane dlhé doby resp. nekontrolovateľné doby ako „platnosť trvalá“, ani pri opakovaných a rozsiahlych  nelegálnych skládkach sa neudeľujú sankcie, a pod.           

V stanoviskách úradov, ktoré obhajujú iné postupy  úradu, ako zákonné postupy, sa objavujú dôvody ako: „... striktný postup daný § 18 zákona č. 223/2001 o odpadoch sa pri riešení všetkých prípadov uloženia odpadov na miesto, ktoré nie je určené k tomuto účelu sa za roky praxe neosvedčil ... Pri postupe riešenia problematiky ako vy uvádzate „neformálnym spôsobom“  je riešenie problematiky dosiahnuté rýchlejšie a efektívnejšie.“ (Ing. Ján Žitniak, prednosta Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene, 30.6.2009) Na margo takýchto argumentov je potrebné konštatovať, že zákony sa musia uplatňovať v zmysle ich dikcie, nie voľným výkladom ospravedlňujúcim akúsi efektívnosť, ktorá je chápaná skôr ako neustále čistenie lokalít s nelegálne uloženým odpadom, nie trvalé riešenie situácie a dosiahnutie stavu v súlade s platnými právnymi predpismi.        

Občianske združenia Tatry preto doručilo podania na 14 okresných prokuratúr vo veci ignorovania zákonného postupu obvodnými úradmi životného prostredia. Okresné prokuratúry postupne vydávajú, v predmetnej záležitosti,  upozornenia prokurátora.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok JUDr. Jana Púčeková, okrem iného, napísala: „...Na základe Vášho podnetu som preskúmala postup Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku pri vybavovaní Vašich vyššie označených podnetov a zistila som, že bol porušený zákon. ... Keďže Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku nepostupoval podľa § 18 ods. 7), 8), 10 ) zákona č. 223/2001 Z. z., je potrebné konštatovať, že bol nečinný a preto som proti jeho postupu podala upozornenie prokurátora č. Pd. 42/09 zo dňa 3.8.2009. Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku je povinný na základe upozornenia prokuratúra prijať opatrenia na odstránenia porušenia zákonnosti. Keďže  bola zistená nečinnosť orgánu štátnej správy, upozornenie prokuratúra bolo zaslané na vedomie aj prednostovi Krajského úradu životného prostredia v Žiline.“ Prácu Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku dáva dokonca preveriť, v 8 bodoch vyvolaných našim podnetom, Ministerstvo životného prostredia SR, odbor rezortnej kontroly (list z 29.7.2009).    

Prokurátorka  Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš JUDr. Viera Binková, okrem konštatovania nezákonnosti postupu  Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, konštatuje: „...Súhlasím s Vaším názorom, že pri nezisťovaní, kto je zodpovedný za „nelegálne skládky“ sa neuplatňuje dôsledne preventívna a ani represívna funkcia účelu zákona o odpadoch. ... Na porušenie citovaného ustanovenia v spojení s ust. § 71 písm. k) zákona o odpadoch som podala prednostovi Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši upozornenie prokurátora s návrhom na prijatie účinného opatrenia, aby v konaní vystupoval ako orgán štátnej správy odpadového hospodárstva ...“.

Podobne, námestníčka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Blažena Rusnáková konštatuje: „...Preskúmaním som v postupe Obvodného úradu životného prostredia Banská Štiavnica, pokiaľ ide o vybavenie Vášho podnetu na porušenie ustanovení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, zistila porušenie ustanovenia § 18 ods. 7) až 10) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch ...“.

Dňa 26.6.2009 napísal OZ Tatry Ing. Pavol Tehlár, generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia Ministerstva životného prostredia SR nasledovné: „...Samozrejme, že vyššie spomenutá skutočnosť nič nemení na povinnosti striktne dodržiavať zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov v spojitosti s konkrétnym právnym režimom uplatňovaným v prípade riešenia nedovolene uloženého odpadu. Mechanizmus odstraňovania nedovolene uloženého odpadu podrobne ustanovuje § 18 ods. 6) až 11) zákona o odpadoch a príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva je povinný postupovať v konaní v súlade so zákonom, zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania...“.     

A takto by sa dalo pokračovať citáciami z iných rozhodnutí okresných prokuratúr.          

Je potrebné uviesť, že občas sa naša iniciatíva stretáva aj s kladnou odozvou zo strany orgánov štátu.Ing. Mária Flimelová, PhD., prednostka Obvodného úradu životného prostredia v Prievidzi, v liste z 19.6.2009, napísala: „...Obvodný úrad životného prostredia v Prievidzi uvítal Vašu iniciatívu v problematike ukladania odpadu na nelegálne skládky odpadov vzhľadom na skutočnosť, že Vašimi podnetmi na ukladanie odpadov na inom mieste ako na to určenom a ich následným riešením sa znížia resp. eliminujú negatívne vplyvy uloženého odpadu na jednotlivé zložky životného prostredia.“          


IV.

Zisťujeme, že obvodné úrady životného prostredia neudeľujú praktický žiadne resp. minimálne finančné sankcie v zmysle zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, voči obciam a na lokalitách, kde sa dlhodobo situácia nemení.

Konkrétny príklad? Napríklad dlhodobá situácia v k. ú. obce Komjatná a spôsob jej riešenia Obvodným úradom životného prostredia v Ružomberku:

List Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku č. OH 2009/795-3 z 1.6.2009 obsahuje konštatovanie: “...Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku č. OH 2006/1414-4 zo dňa 30.10.2006 bolo obci (Komjatná) uložené opatrenie zabezpečiť min. 3xročne vyčistenie katastrálneho územia obce od nepovolene uložených komunálnych a drobných stavebných odpadov, termín trvalý. ...“  Obvodný úrad životného prostredia, nielen v tomto konkrétnom prípade, nerieši aktuálny podnet (list OZ Tatry z 21.4.2009 vo veci k. ú. Komjatná) otvorením nového správneho konania v ktorom by skúmal všetky okolnosti podnetu, ale odvoláva sa na všeobecné rozhodnutie, a to 31 mesiacov staré.

V predmetnej obci bolo dokonca počas jesene 2008 nafotené vozidlo (traktor s vlečkou) s odpadom, ktorý bol uložený na lokalitu, ktorá bola predmetom nášho podnetu z dňa 22.5.2008 adresovanému Obvodnému úradu životného prostredia v Ružomberku. Nemáme vedomosť o tom, aká bola súčinnosť s policajným zborom podľa § 18 ods. 7) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ale Ing. Milanom Filom nám bolo oznámené, že páchateľa neidentifikovali. Ja osobne som pritom zaslal Obvodnému úradu životného prostredia v Ružomberku list (27.10.2008,) v ktorom som ho upozornil aj na kontext § 302 Tr. zákona s § 124 ods. 3 ), § 125 ods. 1) a § 126 ods. 1) až 3).  Tr. Zákona. 

Vo všetkých moderných krajinách sveta sa vedľa intenzívnej osvetovej činnosti realizujú nekompromisné represívne opatrenia voči jednotlivcom či subjektom porušujúcim platné zákony, vyhlášky a VZN príslušnej krajiny, regiónu či obce. To, že iba osveta zmení ľudské konanie a motiváciu pre takéto konanie pokladáme za veľmi naivné.    

Podľa nášho názoru ani obce nevyužívajú všetky možností, ktoré im § 39 umožňuje prijať pre priaznivé riešenie problematiky legálneho nakladania s odpadmi, mnohé z nich by pri dôkladnej kontrole nevedeli jednoznačne preukázať zákonné nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom v súlade s § 18 ods. 3) písm. m), nevedeli by preukázať min. 2-krát ročne organizovaný zber veľkoobjemového a nebezpečného odpadu a pod. 

Máme za to, že zákon o odpadoch nemá za cieľ „čistiť lokality s nelegálne uloženými odpadmi“, ale upravuje povinností a práva občanov, firiem,  obcí, štátnej správy odpadového hospodárstva a pod. a predpokladá kontrolu a sankcionovanie postupov, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Ukladanie „nápravných opatrení“ má byť aktom „dobrej vôle“ pri prvom porušení platného zákona, nie trvalým riešením  pre kamarátov, spolužiakov, ....              


V.
  
Zisťujeme, že pracovníci úradov praktický neiniciujú trestné oznámenia podľa ustanovenia § 302 zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).

§ 302 Trestného zákona (č. 300/2005  Z. z.) ktorý upravuje neoprávnene nakladanie s odpadmi, v ods.1) hovorí: „Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ So zväčšujúcim sa rozsahom protiprávnej činnosti na úseku odpadového hospodárstva, ktoré upravujú ods. 2) až  4), sa zväčšujú aj možné trestno-právne postihy páchateľa a to v intervale od 6 mesiacov až po osem rokov.

Je potrebné  si uvedomiť  kontext § 302  Tr. zákona s § 124 ods. 3 ), § 125 ods. 1) a § 126 ods. 1) až 3).  Tr. zákona.

§ 124 ods. 3) Tr. zákona pri trestných činoch proti životnému prostrediu za škodu pokladá „...súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu“. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase  a mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z mieste, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

Ide  teda o súhrn všetkých nákladov, ktoré vznikli v procese odstránenia nelegálnej skládky odpadov napr. cena pristavenia veľkokapacitného kontajnera, mzdové náklady pracovníkov likvidujúcich nelegálnu skládku odpadov, dopravné náklady odvozu materiálu, poplatky za uloženie odpadu na legálnu skládku. Toto je veľmi dôležite si uvedomiť v súvislosti s nadväzujúcim § 125 ods. 1) Tr. zákona, ktorý definuje spôsobené škody.

Podľa  § 125 ods. 1) Tr. zákona:

  • Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk.
  • Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
  • Značnou  škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.
  • Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.

§ 126  v ods. 1) až 3) Tr. zákona upravuje metodiku určenia spôsobenej škody.

V odpovediach úradov sa objavujú vety, ako: „Ak má OZ TATRY podozrenie z trestnej činnosti pri nakladaní s odpadmi, je potrebné sa priamo obrátiť s podnetom na orgány činné v trestnom konaní“, pričom § 3 zákona č. 301/2005 Z. z. – Trestný poriadok priamo určuje povinnosť štátnych orgánov, bez meškania,  oznamovať akékoľvek podozrenia so spáchania trestného činu:

Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov“.         

Ostatným  príkladom neoznámenie podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi je nakladanie s čistiarenskými kalmi na niektorých lokalitách v okrese Liptovský Mikuláš a Ružomberok, ktoré boli v rozpore so zákonom  o odpadoch uložené vo voľnej krajine. Predmetné kaly boli a sú produkované Liptovskou vodárenskou spoločnosťou a.s., Liptovský Mikuláš, ktorá si na ich zneškodnenie zazmluvnila spoločnosť EBA s. r. o.- Sučany a tá prepravu kalov z ČOV objednala od spoločnosti GEHA Trade, s.r.o. – Stropkov. Podľa neoverených informácií boli čistiarenské kaly uložené v k. ú. obcí Bobrovec, Kvačany, Liptovské Sliače (pravdepodobne k. ú. Liptovské Sliače). Reportáž o veci odvysielala TV Markíza v relácii TV Dnes (Kalový odpad v prírode, 5.6.2009). V predmetnom prípade muselo podať  trestné oznámenie OZ TATRY, hoci o tejto skutočností mali vedomosť aj obvodné úrady životného prostredia.


VI.

Napriek tomu, že od 1.1.2006 je podľa § 18 ods. 3) písm. m) zakázané zneškodňovať tzv. zelený odpad zo záhrad, parkov, cintorínov, verejnej zelene ..., väčšina obcí by pri dôslednej kontrolnej činnosti nedokázala preukázať  konanie podľa dikcie zákona.    

Bežným je ukladanie tzv. zeleného odpadu na nelegálne skládky odpadov alebo jeho spaľovanie na dvoroch, poliach ....  

Spaľovanie suchého lístia, drobných konárikov a ostatného odpadu zo záhrad a domácnosti, je pritom zakázané. Tento zákaz  upravujú tieto zákony: zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.   

V zmysle zákona o odpadoch je zakázané zneškodňovať (spaľovať, skládkovať) odpad inde ako v zariadeniach na to určených, tzn. v spaľovniach alebo na skládkach odpadov.

Od 1. januára 2006 podľa § 18 ods. 3) písm. m) špeciálne platí zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov, cintorínov, verejnej zelene a pod. Tento „zelený“ odpad je možné iba zhodnocovať napr. kompostovaním.

Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí, že sa nesmie zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a ďalej sa nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov.
Podľa občianskeho zákonníka nikto nesmie nad mieru prípustnú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami ...

Ako je teda možné, že vyše 3 roky od nadobudnutí účinnosti príslušného ustanovenia zákona o odpadoch nevidia obvodné úrady životného prostredia stovky prípadov protiprávneho  konania občanov a obcí? 
 

VII.

Podľa § 326 ods. 1) písm. c): „Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody  ... na desať až dvadsať rokov“, v prípade spôsobenej škody značného rozsahu. 

Podľa § 327 ods. 2): „Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“     

Máme za to, že nekonanie akéhokoľvek ústredného orgánu štátnej správy, nižších stupňov štátnej správy alebo samosprávy vo veci medializovaného prípadu, podaného podnetu a žiadosti o informácie , vo veci rozhodnutia, pokusy o rôzne obštrukcie a naťahovanie času riešenia prípadu, bagatelizovanie prípadu a pod., je možné podľa § 326 ods. 1) písm. c) Trestného zákona preto hodnotiť ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa resp. marenie úlohy  verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1) Trestného zákona, nakoľko ide o „neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákonom zverených právomocí  a kompetencií“.

Preto sa v časoch, keď tisíce ľudí prichádzajú o prácu, pýtam: „Načo sú nám úradníci?“ Úradníci, ktorí chcú byť s celým svetom kamaráti, úradníci, ktorých viac zaujímajú poľovačky, guľáš partie a „ekologické dní“  organizované najväčšími znečisťovateľmi životného prostredia a komunálnymi bossmi, než zákon a spravodlivosť, úradníci, ktorí nepoznajú platné zákony SR, úradníci uplatňujúci rôzne obštrukcie voči občanom, úradníci, za ktorých často robia prácu občania a občianske združenia?   

Premiér Róbert Fico svojho času sľúbil zredukovanie  personálneho stavu štátnej správy o 20 percent. Nie je to málo, aby si niektorí ľudia konečne začali vážiť svoju prácu?





» Vaše reakcie (0)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
MŽP SR vydalo usmernenie v nesúlade so zákonom o odpadoch
Ako úrady (ne)riešia nelegálne skládky odpadov

Súvisiace témy
Samospráva, Kriminalita, Právo, Štátna správa, Životné prostredie, Odpady a znečistenie



[15376]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS