spájame ľudí, ktorí menia svet
Drogy | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Novinár
30.7.2007 | Ľubica Tornóczyová |

Keď som bola malá, chcela som byť investigatívnou žurnalistkou. Samozrejme, v 12 rokoch som to ešte nevedela pomenovať týmito slovami ale ovplyvnená dvoma seriálovými novinárkami – Louise Leinovou a Murphy Brownovou som jednoducho chcela ľuďom prinášať zaujímavé, aktuálne informácie a robiť rozhovory so slávnymi osobnosťami. Vtedy som pojmy ako novinárska etika nevnímala, pretože som slušnosť a rešpekt k iným považovala za prirodzenú súčasť ľudského správania.


Roky sladkej však naivity sú však dávno preč... ja nie som novinárka a napriek tomu sem - tam píšem. Teraz som sociálna pracovníčka a aktivistka. Novinárska etika pre mňa znamená veľa. Vidím ako neodborný a zle napísaný článok ubližuje ľuďom, ktorí ešte veria, že novinári a novinárky predsa nemôžu písať klamstvá...

Dňa 22. júna 2007 Hospodárske noviny uverejnili článok s názvom „Deti, ktoré neexistujú“, podpísaný Jozefom T. Schönom. Ihneď po dočítaní tohto neodborného, zavádzajúceho a negatívnymi postojmi plného článku sme spustili protireakciu. Nasledovalo zaslanie oficiálneho odmietavého postoja občianskeho združenia Odyseus (za podpory OZ Prima a Aspekt) šéfredaktorovi Hospodárskych novín, Tomášovi Kurtanskému, so žiadosťou o jeho publikovanie. Nestalo sa tak...

Požiadali sme o pomoc v zahraničí - kolegovia, kolegyne, ľudia pracujúci v sex-biznise posielali a posielajú pánovi Kurtanskému niekoľko emailov a faxov v ktorom podporujú naše stanovisko a stavajú sa voči zmienenému článku do opozície. Opäť žiadna reakcia...

Teraz je sťažnosť zaslaná do Slovak Press Watch a Slovenského národného strediska pre ľudské práva. My, ženy pracujúce v sex-biznise ako aj zahraniční partneri a partnerky čakáme na vyjadrenia expertov a expertiek z týchto inštitúcii. Zatiaľ sa nič v Hospodárskych novinách nedeje... Možno bolo emailov a faxov poslaných málo, hoci, všetko sa dá odignorovať...

Ľudia pracujúci v sex-biznise boli v zmienenom článku vykreslení v hroznom svetle, čo len podporuje stereotypy a negatívny obraz, ktorý v očiach verejnosti títo ľudia majú. Preto chcem požiadať všetkých a všetky, ktorí a ktoré podporujú dodržiavanie ľudských práv a nie je im ľahostajné dodržiavanie novinárskeho etického kódexu aby nám pomohli vytvoriť „útok“ voči ťažko poraziteľnej veľmoci médií.


Článok „Deti, ktoré neexistujú“ je celý ladený v duchu pohŕdania s ľuďmi pracujúcimi v sex-biznise. Títo ľudia sú vykresľovaní ako patologické bytosti, ktorí a ktoré by trochu drogy urobili čokoľvek. Pokiaľ chcel pán Schön napísať nezaujatý a pravdivý článok, mal sa pred jeho písaním predovšetkým sám emocionálne vysporiadať s témou sex-biznisu, naštudovať si materiály a odborné články, získať informácie napr. aj z našej, či inej organizácie ktoré sa danej téme venuje a verím, že článok by bol napísaný v inom duchu. Toto sa však nestalo a preto uverejnený článok principiálne nerieši vôbec žiaden spoločenský problém ale len „kope“ do ľudí pracujúcich v sex-biznise a podsúva čítajúcej verejnosti účelovo obraz týchto ľudí vo výrazne negatívnom svetle.

Ak by sme okrem výrazne negatívneho emocionálneho náboja, ktorý sa tiahne celým článkom, mali diskutovať o zmieňovaných faktoch, natrafíme na mnohé nepravdy.

Zaujímalo by nás, akým spôsobom sa pán redaktor hneď v úvode dopracoval k zaručenému číslu 17, keď popisoval počet detí, „ktoré akoby pre tento štát nikdy neexistovali...“ Ani ľudia z organizácií, ktoré sa venujú napr. ľudom pracujúcim v sex-biznise by si netrúfli povedať presný počet ľudí, ktorí v sex-biznise pracujú. Je preto neuveriteľné s akou istotou pán redaktor používa práva číslo 17.

Je taktiež zarážajúce, že pán redaktor ani raz nespomenul meno a organizáciu, v ktorej pracuje údajná „mladá streetworkerka“, ktorá mu evidentne poskytovala „odborné“ stanoviská. Termín streetworkerka nie je korektným termínom a hlavne ak je to zdroj, na ktorý sa pán redaktor odvoláva, bolo by vhodné aby tento aj zdroj uvádzal. Táto „streetworkerka“ totiž porušila nielen etický kódex sociálnych pracovníkov a pracovníčok ale podávala také „erudované“ informácie, že by s ňou každá organizácia určite ukončila spoluprácu. Hovoriť o ľuďoch, že „rodia ako mačky“ a že „ich rodidlá sú od opiátov ľahko priechodné“ je nielen neetické ale je to najmä lož. Požiadala by som pána Schöna aby uvádzal zdroje pri odborných stanoviskách, pretože by bolo pre nás určite zaujímavé dozvedieť sa paralelu medzi užívaním opiátov a priechodnosťou rodidiel. Ak by sa opiáty osvedčili, asi by ich radi gynekológovia a gynekologicky využívali vo svojej praxi.

Je taktiež hrozné zavádzať čitateľov a čitateľky v tom, že ľudia pracujúci v sex-biznise nerodia v nemocniciach. Mnohé z našich klientiek majú za sebou minimálne jeden pôrod a bez ohľadu na to, či užívali alebo neužívali drogy, rodili v nemocnici – a to najmä v Nemocnici Sv. Cyrila Metoda na Antolskej ulici, kde sa špecializujú práve na matky, užívateľky drog. Vykresľovať tieto ženy ako tie, ktoré by svoje dieťa kľudne predali alebo ako tie, ktoré poskytujú sexuálne služby aj po „odtečení plodovej vody, pričom ich dieťa už môže byť mŕtve“ napovedá o skutočne búrlivej fantázii pána redaktora, pričom chýbajú k týmto tvrdeniam akékoľvek fakty či dôkazy.

Pána Schöna by som taktiež rada informovala o tom, že heroín predávaný na Slovensku je najmä hnedej farby nie bielej, čo si mohol taktiež veľmi jednoducho nájsť napr. na internete. Bohužiaľ, ľudia ktorí o týchto skutočnostiach nemajú žiadne informácie, veľmi ľahko uveria článku o chúďatkách neexistujúcich deťoch a hrozných zrúdach, ich matkách – narkomankách a prostitútkach.


Určite zaujímavou by bola reportáž z tzv. Pentagonu, ktorý je v článku zmienený. Je totiž nemožné sa do tohto domu dostať bez čipu na otváranie vchodových dverí a bez niekoho, kto reálne v tomto dome, resp. vchode býva. Zdá sa nám preto neuveriteľné, že ak sa už pán redaktor dostal tak ďaleko, prečo nepriniesol z tohto miesta zaujímavejšie informácie, príp. fotky. Takto sú to opäť len informácie, ktoré si mohol kedykoľvek vymyslieť. Je totiž zaujímavé, že pokiaľ sa v Pentagone tak často striedajú policajti a sociálne sestry, že mal práve pán Schön to šťastie aby sa dostal až k neexistujúcim deťom a ich matkám. Na to aby sa do tohto priestoru vôbec dostal by potreboval značnú dávku dôvery niekoho z domácich a pochybujem, že si ju kúpil za 200 Sk.

Ďalším zvratom v celom článku je použitie meno pána Kuffu zo Žakoviec pri Poprade. Pán Kuffa bezpochyby robí skvelú prácu ale čomu nerozumiem je fakt, prečo by mal človek v Poprade vedieť niečo o ľuďoch pracujúcich v sex-biznise v Bratislave, resp. o ich údajne utajených deťoch. Mám pocit, že meno pána Kuffu bolo len účelovo zneužité aby článok pôsobil aspoň trochu hodnoverne. Pána Schöna by som taktiež chcela informovať aby navštívil internet a zohnal si informácie o tom ako ľahko sa dá vybaviť občiansky preukaz, keď ho niekto stratí... Strata občianskeho preukazu neznamená, že tento človek prestáva pre štát existovať. Je však pravdou, že pre isté skupiny ľudí je vybavovanie náhradných dokladov pri strate alebo krádeži vysokoprahovou službou, nakoľko im chýbajú informácie, kde sa to dá vybaviť alebo finančné prostriedky na vybavenie týchto dokladov.

Pre pána redaktora mám ešte poslednú otázku: potom čo údajne videl „neexistujúce“ deti, informoval o tomto fakte a lokalite kde sa nachádzajú príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny? Pokiaľ nie, tak sa skutočne nemôže čudovať, že tieto úrady o týchto deťoch nevedia, kedže sa k nim dostal podla všetkého doposiaľ len pán Schön...

Je mi veľmi ľúto, že novinárska etika je na Slovensku vágnym pojmom. Bola by som preto veľmi rada, ak by ste Vy, ako šéfredaktor Hospodárskych novín, uznali, že vyššie zmieňovaný článok pána Schöna je skutočne napísaný neodborne bez zistenia akýchkoľvek validných informácií a zároveň publikovali naše odmietavé stanovisku voči tomuto článku. Verím, že je v záujme Hospodárskych novín poskytovať svojim čitateľom a čitateľkám pravdivé informácie a nedehonestovať osobnosť a život ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc.


Zaslaním jedného faxu alebo emailu do Hospodárskych novín pomôžete ľuďom pracujúcim v sex-biznise ku zvýšeniu rešpektu v očiach verejnosti a vyjadríte nesúhlas s praktikami niektorých novinárov a novinárok na Slovensku.




POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Leon
22.8.2008 16:55 | Lubica Tornoczyova

Prostitucia nie je zakonom na Slovensku nijako osetrena, t.j. ten kto ju vykonava nepacha trestny cin. V istych mestskych castiach je ponukanie a poskytovanie sexualnych sluzieb na verejnom priestranstve priestupkom proti verejnemu poriadku, za co moze byt kazdy/a kto sa toho dopusti pokutovani financnou pokutou. Kedze nie je mozne v tejto oblasti podla nasich zakonov podnikat, nie je mozne ani zdanovat prijem. Pasactvo ako fenomem znamy z inych krajin sa v Bratislave v ramci poulicnej sceny vyskytuje v minimalne miere, takmer vobec.
Ad: Novinár
15.8.2008 19:39 | Leon

P.S. Ešte pre odborníkov na právo, ktorí obviňujú autora z neohlásenia trestného činu. Každý z Vás, ktorí o tom píšete predpokladám aspoň raz videl prostitútku pri práci, či pasáka pri zbere peňazí a skúste sa zamyslieť nad tým, koľko krát ste ich išli udať.. Keby niekto kládol otázku za čo, tak pri prostitútke za nelegálne podnikanie a nezdanený príjem a pri pasákovi minimálne za to isté a úžeru..
Ad: Novinár
15.8.2008 19:27 | Leon

Neviem síce posúdiť pravdivosť uvádzaných skutočností o neexistujúcich deťoch, ale pár skutočností viem s istotou! V Bratislave existujú minimálne tri komunity s deťmi, o ktorých úrady nevedia a ani nechcú vedieť. Čo sa týka urážania ľudí v sex-biznise, k tomu len toľko, že o úrovni vonkajšej prostitúcie sa dá získať obraz veľmi jednoducho každý večer na známych miestach a neverím, že by ste týchto ľudí dokázali niečim vôbec uraziť.. A ešte jeden postreh k vstupu do Pentagonu, netvrdím, že je to bezpečné, ale dostať sa tam dá pomerne jednoducho. Pokiaľ by tam boli ukrývané deti v bytoch, v ktorých nie je podozrenie na inú trestnú činnosť tak polícia by sa k nim pravdepodobne nikdy nedostala. A aj keby áno, legitimovať dieťa pod 14 rokov v takomto prostredí je prakticky nemožné aj keď je prihlásené, takže poväčšine rozhoduje tvrdenie okolia. Nezastávam sa týmto nikoho, len poukazujem na to, že "fakty", ktoré uvádzajú obe strany balancujú na veľmi tenkom ľade a pravdu treba hľadať asi inde.
Ad: Mišo
9.10.2007 09:36 | lubica tornoczyova

Ten clanok prostituciu ani trochu neanalyzuje. Ak si budes chciet precitat odbornu literaturu, ktora analyzuje prostituciu, mam zverejneny email, tak ma kludne kontaktuj. Analyza si vyzaduje vedomosti o danom jave/situacii etc. a tie v tom clanku chybaju. Nejde o nic ine iba o tvorbu WAW efektu a evidentne sa to autorovi clanku podarilo. Tym ze je o tychto ludoch tak malo informacii (validnych) niet sa vlasnte ani comu cudovat...
Ad: Novinár
4.10.2007 13:57 | Mišo

Tato reportaz v HN je naozaj zaujimava a nema to byt clanok, ktory analyzuje prostituciu. Je to reportaz, nic viac a nic.
Ad: Novinár
15.8.2007 15:05 | Milada

Pozdravujem autorku tohto clanku... Pre ostatnych, pracovala som s injekčnými uzivatelmi drog a osobami pracujucimi v sexbiznise 4 roky a pevne verim, ze sa do tejto profesie opat dostanem. Som neskutocna namosurena na typ informacii, ktorý p. redaktor podal v tomto clanku.
Ako jednou z veci ma taktiez sokovali slova terennej socialnej pracovnicky (uz spominanej streetworkerky), velmi rada by som ju spoznala a spytala sa jej, co pre nu znamena klient. Taktiez by som ju mozno nazvala profesionalne blato, ale to by sme sa dostali k invektivam, co by vec neriesilo...
okrem ineho, podla trestneho zakona ma kazdy obcan, ktory sa dozvedel o protizakonnej cinnosti, tvz. nahlasovaciu povinnost. V praxi to znamena, ze p. redaktor, v pripade, ze by naozaj videl biely heroin a samotnu jeho aplikaciu (mozno to kvalifikovat ako prechovavanie) sad ostal do znacneho nebezpecenstva. Ked by to znelo moc laicky, pripominam, ze nie som pravnik....A biely heroin by som si aj chcela pozriet:).
Na zaver, co dodat, nech uz konecne ludia, kt. si zvolia profesiu podla svojho zaujmu, pracuju na svojej profesionalite. A p. redaktorovi vrelo odporucam, aby sa skontaktoval s jednym z mala združení, ktoré pracujú s touto klientelou a zistil o com je tato problematika. Rozhodne nie o kupovani info za dve kila :).
Idem pisat do HN.Dufam, ze si chlapec uvedomi, som pristupna akejkolvek debate.
Ad: nada
10.8.2007 18:11 | xoxo

Ja si, Nada, zase myslim, ze je uplne jednu aku maju noviny citatelsku zakladnu. Ak niekto napise takyto clanok, mal by byt jeho nadriadeny informovany o tom ze je to blud. Ak aj sefredaktor zostane nadalej v necinnosti, dostal minimalne par emailov a faxov ako spomina autorka, v ktorych mu dali ludia najavo ze nesuhlasia s tym co a ako ich redaktor pise. Kazdy normalny nadriadeny by to mal vziat do uvahy. Organizovat tlacovku iba ako reakciu na clanok mi osobne, hoci nie som novinar, pripada zbytocne. Ovela viac ta nasere ked si denne vytiahnes z faxu reakcie o tom, ze si v podstate dal von clanok, ktory je uplny blabol... pre sa takato reakcia aku zaujal Odyseus pozdavala a preto som fax rad poslal.
Ad: Novinár
8.8.2007 10:45 | nada

Nie vsetci novinari su zli. Viem, sucasna vlada nema pre nas pekneho slova a dost nam to kazi imidz... Kto nepracoval nikdy s informaciami a ludmi, ktori ich poskytuju, nevie, aka velka je to zodpovednost. Samozrejme, su aj taki, ktori svoju pracu odflaknu, ale opat nas vsetkych hadzat do jedneho vreca je presne to iste, co autorku prispevku poburilo na adresu ludi pracujucich v tomto odvetvi. Postavicky z americkych serialov a realita su dve odlisne veci. V nasej branzi su vystudovani zurnalisti, no redakcie nevahaju naberat aj decka so stredoskolskym vzdelanim, ktore za nizke platy tvoria verejnu mienku. Potom to aj tak dopadne... Na zaver este jedna rada. Pokial sa nemylim, HN ma minimalnu citatelsku zakladnu, a teda dopad spominaneho clanku na spolocnost nie je az taky velky. Ovela akutnejsie temy zostavaju aj po publikovani nasimi citatelmi nepovsimnute. Sefredaktor dennika vam dal jasne najavo, ze vzniknutu situaciu riesit nemieni a niet takej organizacie, ktora by mu mohla zasiahnut do pravomoci. Stracate cas a energiu, ked oslovujete rozne organizacie. Pokial chcete, aby sa vami prezentovane fakty dostali na verejnost, usporiadajte tlacovku alebo napiste clanok do Nota Bene. Zelam vela uspechov.
Ad: Novinár
1.8.2007 10:30 | Slávka


Lucia,
prečo nikam nebudete písať? Ak redakcii HN nedáme najavo, že sa nám také články nepáčia a prečo, tak sa nič nezmení. Tlak čitateľov je jediná šanca, aj keď ani tento spôsob úspech nezaručuje.
Ad: Novinár
31.7.2007 14:53 | Lucia

Tazko sa mi pise komentar k tomuto clanku. Je pravdou ze novinari casto prekracuju hranice slusnosti a profesionality. Toto nie je prvy ani posledny priklad. Vasa akcia je mi sympaticka, urcite vsak ani ja nebudem nikam posielat fax ci email, skor je dobre vediet, ze fakty su niekde inde nez by sa na prvy pohlad zdalo. Vela stastia, asi ho budete potrebovat.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


» Vaše reakcie (10)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Odyseus vyzbieral milión použitých striekačiek


Kontakty:
Odyseus
Súvisiace témy
Deti a mládež, Ľudské práva, Drogy, Kriminalita, Sociálne služby a pomoc, Zdravie, Štátna správa, Ženy

Regióny
Bratislava-Bratislava



[22369]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2010, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS