spájame ľudí, ktorí menia svet
Náboženstvo | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
29.7.2009 | Mária Ščepková |

Bolo by asi jednoduchšie, keby kresťanskou odpoveďou na realitu homosexuality bola jednoznačná možnosť „vyliečenia“. Jednak by to dávalo alternatívu pre tých, čo by o zmenu na heterosexualitu mali záujem. A jednak by to kresťanov oslobodilo od zložitých otázok a paradoxov, na ktoré akosi nie je ľahká matematická jednoznačná odpoveď. Zatiaľ však vzhľadom na vieru v Boha lásky a realitu tzv. homosexuálnej lásky mnohé otázky ostávajú.


Milá pani Monika Nikolová, občianske združenie „Pastor Bonus” a Vám združenia blízke,

dovoľte mi reagovať na Váš novinový článok „Pastoračná starostlivosť o homosexuálne orientovaných ľudí, Nové horizonty – štvrťročník pre teológiu, kultúru a spoločnosť, 2/2009, ročník: III., 13.7.2009, Spišská Kapitula, zodpovedný redaktor P. Ján Duda, výkonný redaktor P. Anton Ziolkovský. Článok, ktorý je vlastne istou oprášenou a doplnenou verziou staršieho textu od "Odborníka na homosexualitu, ktorý „si neželá byť menovaný“ ako uvádza Vaša web-stránka.

Pred niekoľkými týždňami, tu v Írsku, kde už niekoľko rokov žijem a pracujem, v rozhlase prehovorila žena, ktorá bola ako 13-ročná brutálne znásilnená mimoriadne agresívnym jedincom – naviac členom miestnej mafie a naviac následne otehotnela. Keďže potraty sú v Írsku nelegálne, tak absolvovala cestu do Británie, z čoho antiabortionisti vyrobili celospoločenskú kauzu, a miesto terapie tak bola iba pridaná trauma na traumu... (Zámerne nepoužívam výraz „Pro-Life“ skupiny, lebo „Pro-Life“ znamená prinášať život a nie smrť. Ak ako kresťania považujeme potrat za agresiu, násile a neúctu voči životu, s tým, že našou reakciou je následne násilie, neúcta a agresivita, tak vydávame nielen seba ale aj Evanjelium na posmech...)

Život dievčaťa sa po danej skúsenosti úplne zrútil. Jej otec celý ten tlak neuniesol a spáchal samovraždu, jej matka ťažko ochorela, dievča nedokončilo školu a nezískalo nijakú kvalifikáciu a doteraz – už ako dospelá žena – je stále v terapii... Príbeh pokračuje. Muž ktorý jej ublížil, po rokoch surovo znásilnil ďalšiu ženu – pre zmenu 85-ročnú... Dovtedy to bola vitálna a samostatná stará dáma. Po danej skúsenosti skončila trvalo na psychiatrii. Pred niekoľkými týždňami bol s páchateľom súdny proces. (O to delikátnejší, že za ním stojí miestna mafia, vyhrážajúca sa rodinám oboch obetí, ktoré museli byť na neznámom mieste.) Aspoň telefonicky hovorila mladá obeť násilníka o tom, čo sa s ňou aj po rokoch deje, keď počuje ako ten muž ubližuje ďalším. Pred rokmi znásilnená žena pri počúvaní o ďalších „necitlivých“ aktivitách jej smutne známeho násilníka znovu a znovu prežíva všetko, čo už raz zažila – celé svoje znásilnenie a všetku bolesť, úzkosť, beznádej a traumu, ktorá s tým bola spätá.

Niečo veľmi podobné sa deje v človeku, ktorý sa roky úporne, avšak neúspešne usiloval o „vyliečenie“ z homosexuality, a teraz znovu počúva o tom, ako sa ďalej rozširujú dezinformácie o údajnej „úspešnosti“ liečby homosexuality. Ako by znovu prežíval svoje znásilnenie... Znásilnenie, ktoré predstavovalo uverenie v podsunutú lož, že je možné človeka homosexuálne orientovaného prerobiť na heterosexuála. Znásilnenie, ktorým boli neraz aj desaťročia úpenliveho pokusu zrealizovať onú sľúbenú zmenu na sebe. Znásilnenie, ktoré bolo ovocím šírenia falošných nádejí, ktoré však priniesli hlboké sklamanie, beznádej, úzkostné stavy, panické ataky, chronické depresie, trvalé napätie a neurózy, insomnie a neraz až halucinácie, psychosomatické ťažkosti a suicidálne sklony a pokusy. To všetko, niekedy až po stratu samotnej viery v Boha – kvôli ktorému to utrpenie taký človek vlastne podstúpil, bolo ovocím jeho úsilia odstrániť svoju bytostnú orientáciu a vymazať svoju celoosobnostnú štruktúru.

A hoci sa taký človek následne ďaľšie, opäť neraz dlhé roky pokúša „liečiť z liečby homosexuality” , zakaždým, už len keď začuje magickú formulku “liečba/zmena/terapia homosexuality” – okamžite so zdesením zavibruje každá bunka jeho psychického i fyzického organizmu a prebudí sa úzkostný stav znovu prežívaného „znásilnenia“ – so všetkými sprievodnými javmi ako sú závraty, nevolnosť, napínanie na zvracanie, búšenie srdca, neznesiteľný tlak na hrudi, dusenie, až po suicidálnu túžbu neexistovať. A hlavne bolesť, bolesť, bolesť. Zovretie, rezanie, pálenie bolesťou v každej bunke – a dotyčný znovu prežíva všetku tú hrôzu, ktorou si prešiel pred rokmi... presne tak, ako o tom hovorí oná pred rokmi znásilnená žena.

Už minulý rok som adresovala text Trpké ovocie terapie homosexuality – otvorený list Vášmu Občianskemu združeniu “Pastor bonus” ako reakciu na žiadosť, aby vláda SR zriadila “centrum na liečbu homosexuality” – v ktorom som značne podrobne prezentovala fakty, ktoré by som tu, žiaľ, opäť mohla a asi mala opakovať.

V tom istom roku 2008 som tiež zverejnila video-materiálmi podložený text Terapia homosexuality: Ex-ex-gay hnutie alebo ako (ne)byť hlúpymi 1., 2., 3.,  ktorý pomerne detailne a súhrnne prezentuje predovšetkým osobné skúsenosti ľudí, ktorí prešli neúspešnou terapiou homosexuality a snahou o „zmenu“ s veľmi negatívnymi následkami.

Tri roky predtým v roku 2005 som sa pokúsila upozorniť na situáciu homosexuálnych kresťanov, psychológ by možno povedal ego-dystónnych homosexuálov, ktorí nezažívajú „zmenu“ na heterosexualitu, značne dlhým a vyčerpávajúcim textom Kam s homosexuálnymi kresťanmi... alebo ...rovnaké povolanie k ‘čistote neexistuje.“

Ešte tri roky predtým, v roku 2002, bola publikovaná štúdia, ktorú som zostavovala niekoľko nie málo rokov intenzívnym hľadaním, štúdiom, rozhovormi, počúvaním rôznych strán, rôznych skúseností, z rôznych strán sveta – „Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Krátka štúdia o kresťanskom prístupe k realite homosexuálnej orientácie.“

Už v úvode štúdie sa píše: „Na prelome tisícročia, v rokoch 2000/2001 prenikli do slovenskej kresťanskej i nekresťanskej, užšej i širšej verejnosti medializované aj nemedializované vyjadrenia k problematike homosexuality v takom duchu, ktorý si dovolím charakterizovať ako pokus o rúcanie pro-gay mýtov šírením ex-gay mýtov. Myslím tým predovšetkým zjednodušené prehlásenia typu: „Homosexualita je liečiteľná! Zmena homosexuála na heterosexuála je možná!“ Prehlásenia zovšeobecnené, neupresnené, ktoré plne spadajú pod definíciu mýtu. Vyjadrenia, ktoré sú dôsledkom slovenského informačného deficitu o vývoji tzv. ex-gay hnutia vo svete. [...] Ak si však utvoríme a iným sprostredkujeme pohľad na „ex-gay cestu“ len z veľmi čiastkových a nepresných informácií o ex-gay skúsenostiach, bude nami prezentovaná perspektíva veľmi skreslená. Možno až nebezpečne skreslená. [...] Akékoľvek lacné riešenie, ako ponuka pomoci, môže hľadajúcim veľmi ublížiť. [...] Prostá ľudová múdrosť vraví, že múdry sa učí na chybách druhých, hlúpy sa musí učiť z chýb vlastných. Máme možnosť nebyť hlúpymi. Vo svete sa otázke homosexuality z pohľadu kresťanskej etiky venujú rôzne tzv. ex-gay združenia už štvrť storočia. Pri troche pokory a dobrej vôle sa aj my, slovenskí kresťania, môžeme z ich chýb, tak ako aj z úspechov, poučiť a ušetriť si veľa cesty, síl a najmä sklamania pre seba i druhých.“

Už vtedy som varovala. Vlastne celou štúdiou. I textami, ktoré jej predchádzali či ju nasledovali vo viacerých periodikách, neskôr na internete. Napokon som minulý rok znovu písala: „Zlé ovocie svedčí o nie dobrom strome. Zlé ovocie ex-gay úsilia svedčí o slepej uličke, z ktorej je lepšie sa včas vrátiť. Pravda, nie každý má k tomu dosť pokory...“


Milá pani Nikolová, Občianske združenie „Pastor Bonus” a Vám združenia blízke

Nemám nijakú chuť, energiu, ani čas znovu a znovu opakovať už niekoľkokrát vypovedané, ani vystavovať sa tlaku verejných, čo len internetových diskusií, v ktorých si autori textov týkajúcich sa homosexuality a pritom neútočiaci na gay-komunitu, osobitne môžu užiť nepochopenie, výsmech, poníženie, obviňovanie, tlak, až roznosenie na kopýtkach arogancie až nenávisti, priamej či pekne zaobalenej, (hlavne anonymných krikľúňov) z rôznych strán. A už vôbec nemám nijaký záujem o exhibíciu. Žiaľ, mlčať by znamenalo niečo podobné ako keby sa vyššie opísaná pred rokmi znásilnená žena iba mlčky prizerala ako jej spôsobené násilie znovu hrozí ďaľším a ďaľším. Dovoľte mi teda aspoň pár slov.

Ďakujem Vám, že sa zaujímate o „pastoračnú starostlivosť o homosexuálne orientovaných ľudí“. Ďakujem Vám, že verejnosti pripomínate, že „homosexuálne cítiaci ľudia si zasluhujú rovnaký rešpekt a úctu ako všetci ostatní.“ Ďakujem že pripomínate, že „práve ľudia s homosexuálnym cítením potrebujú zažiť, že aj oni sú milovaní a prijímaní a nie sú odmietnutí, či odsúvaní zo spoločenstva Cirkvi.“ Ďakujem Vám, že vyzývate, „aby homosexuálne cítiaci ľudia zažili v Cirkvi prijatie a pochopenie, rešpekt a úctu napriek svojej odlišnosti.“ Ďakujem, že upozorňujete na potrebu viac skutkov než slov, “aby ľudia s homosexuálnou orientáciou boli o možnostiach dostupnej pomoci nielen informovaní, ale bola im aj ponúknutá.“ Ďakujem Vám, že poukazujete na „formáciu budúcich kňazov a laikov v rámci štúdia teológie, aby boli pripravení homosexuálne cítiacim ľuďom pomôcť.“ Ďakujem, že pripomínate , že „farské spoločenstvá, nové hnutia a komunity v Cirkvi môžu pomôcť prekonať homosexuálne cítiacim jednotlivcom pocit samoty a vylúčenia.“ Ďakujem, že Vám leží na srdci osud „ľudí s homosexuálnou orientáciou, ktorí očakávajú pomoc.“ Skutočne úprimne ďakujem.

Prosím Vás však a veľmi Vás prosím (nech to znie akokoľvek pateticky), prosím Vás – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – nestotožňujte pastoračnú starostlivosť o homosexuálne orientovaných ľudí s „liečbou“ homosexuality či snahou o „zmenu na heterosexualitu, ani, prosím, nevyvolávajte dojem podobného stotožnenia.

Veď, ako katolíckym aktivistom je Vám isto známe, že ani učenie Katolíckej cirkvi v nijakých oficiálnych dokumentoch z Ríma tak (zatiaľ) nijako nerobí a neprezentujue terapiu homosexuality ani úsilie o zmenu homosexuála na heterosexuála ako realistickú, účinnú či vhodnú pastoračnú cestu. Hovorím „zatiaľ“, lebo žial, dejiny dávnejšie i nám celkom blízke už zaznamenali aj to, ako sa isté oficiálne prehlásenia Cirkvi občas sformovali nielen na základe teologického poznania, uvažovania, dialógu a konsenzu, ale aj pod vplyvom lobbingu tých, ktorí mali väčší vplyv a silnejší hlas. Nuž, aj samotná Cirkev sa definuje ako „Božsko-ľudská inštitúcia“...  Podobne sa dosiahol aj vznik Vyhlásenia k problému homosexuality, pod ktoré sa pred desiatimi rokmi 29.5.1999 podpísala vtedajšia Komisia pre otázky bioetiky KBS. Dovolím si to tvrdiť, keďže som bola s tvorcami vyhlásenia v úzkom kontakte, vznik jeho textu som mohla sledovať ešte pred jeho definitívnym odobrením a pokúsila som sa ho priblížiť verejnosti cez krátky komentár v dennej tlači (Cirkev k homosexualite: namiesto vojny dialóg?, SME 2.7.1999) A tiež si dovolím povedať, že aj následná štúdia Homosexualita, cesta sebatranscendencie? sa pokúšala o upresnenie entuziastického tvrdenia o možnostiach liečby, ktoré sa podarilo, žiaľ, presadiť do „Vyhlásenia“ v čase, keď na Slovensku bola o „zmenených“ homosexuáloch – tzv. ex-gayoch podstatná nevedomosť a rozšírené viac útržkovité nadšenecké správy než ucelené, overené, koplexné informácie z dostatočných prameňov. Dovoľujem si povedať „žiaľ“, veď predsa aj samotné „Vyhlásenie“ vraví: „Nevedomosť v tejto oblasti môže spôsobiť veľa nedorozumenia... a veľa utrpenia človeku, ktorý je homosexuálne orientovaný...“

Prosím Vás – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – narábajte veľmi opatrne s pojmom „zmena“ homosexuality, nepoužívajte ho ako bojovú zástavu či reklamný banner, prezentujte presne a pravdivo, nakoľko je daná „zmena“ reálna  a čo v skutočnosti znamená...

Veď, už aj samotné hnutie EXODUS združujúce tzv. „ex-gayov“ prešlo niekoľkými desaťročiami vývoja a hoci heslo „Zmena je možná“ stále používa ako svoj (žiaľ nepresný, až zavádzajúci) reklamný banner, pri podrobnejšom vysvetľovaní „zmeny“ je v súčasnosti už omnoho opatrnejšie a realistickejšie.

Aj vyššie  spomínaná štúdia bola venovaná práve otázke „zmeny“, ktorá v nej bola detailne rozobraná. Viď napr. už iba jej obsah a názov hlavných častí: I. Nehovorme: „Zmena je možná!“ Buďme presní: „Je možné, že niektorí ľudia prežili zmenu...,“ II. Nehovorme o zmene bez presného určenia o akú „zmenu“ ide, III. Nehovorme o zmene bez pravdivého priznania ceny „procesu zmeny“, IV. Nehovorme o zmene bez reálnej pripravenosti sprevádzať ľudí na ich životnej ceste „procesu zmeny“, V. Nehovorme o zmene bez rozlišovania komplexity a diverzity rôznych aspektov homosexuality. Nie je príjemné sa opakovať, žiaľ, keďže verejnosti sa opakovane predostiera akosi zjednodušená predstava úspešnej liečby homosexuality, tak opakujem.

Ak by ste už nechceli počúvať a porovnávať celé spektrum hlasov, ktoré sa k „zmene“ homosexuality už niekoľko desaťročí vyjadrujú, tak by ste mohli aspoň neobchádzať vyjadrenia Vami selektovaných autorov. Napr. známy nekompromisný „náboženský vedec“, agresívne propagujúci liečbu homosexuality a vytrvalý zástanca postojov prvotnej psychoanalýzy Dr. Nicholosi hovorí: „Obvykle homosexuálne cítenie pretrváva či znovu sa prejavuje v istých obdobiach celého života. Aj preto skôr než o vyliečení hovoríme o zmene“... (Joseph Nicolosi, Reparative Therapy of Male Homosexuality: A New Clinical Approach, Northvale, NJ: Jason Aronson Inc., 1991, str. 22, str. 165-166)

„Vo svojom konečnom diele Analýza: Ukončiteľná a Nekonečná (Analysis: Terminable and Interminable) Freud došiel k záveru, že analýza je vlastne celoživotným procesom. Presne to platí aj o terapii homosexuality. Aj tá – podobne ako mnohé iné terapeutické oblasti, ako alkoholizmus či problémy so sebavedomím – si vyžaduje trvale prebiehajúci proces rastu. A keďže k osobnému rastu nejestvujú skratky, tak ani tu nie je dôležité, kedy sa dosiahne cieľ, dôležitejšia je voľba smerovania. Pocit smerovania k zvolenej hodnote je dôležitý. „Non-gay homosexuál“ („nehomosexuálny homosexuál“ – ťažko preložiteľný, úsmev vyvolávajúci Nicholosiovský novotvar, ktorý ale tiež hovorí o tom, o čom je asi „zmena“...) je na ceste..." Nuž áno, na celoživotnej nekončiacej večnej ceste tzv. „zmeny“ – až za hrob...

Podobne ani tvrdenie, že Dr. Spitzer je „jedným z priekopníkov názoru na zmenu“, nezodpovedá ani postojom Dr. Spitzera, ani historickým faktom. Reparatívna terapia a jej možnosti sa obhajovali rôznymi (tiež nie vždy netendenčnými) výskumami dávno desaťročia pred Spitzerom. Od 50-tych rokov minulého storočia je zaznamenaných minimálne 50 podobných výskumov a prieskumov, ktoré udávajú posun sexuálneho prežívania u 11% – 33% participantov výskumov. „Senzáciu“ zo Spitzerových 45-minútových telefonických rozhovorov s tzv. ex-gaymi (lebo tie predstavovali jeho jediný materiál pre štúdiu, aj preto nemožno hovoriť o Spitzerovom „výskume“, skôr prieskume...) urobili médiá – a hlavne „objednávatelia“ prieskumu – hnutie EXODUS  a NARTH (National Association for Research and Therapy of Homosexuality) , ktoré zabezpečili aj väčšinu participantov Spitzerovho prieskumu...

„Dr. Spitzer však povedal, že jeho uzávery ukazujú, že úplná zmena – t. j. ukončenie všetkých homosexuálnych predstáv a príťažlivosti – čo sa všeobecne považuje za nerealistický cieľ vo väčšine terapií – je podľa všetkého značne zriedkavé...” (Nicolosi Linda Ames, Historic Gay Advocate Now Believes, Encino, California, USA, 2001). Tiež varoval: „Neprišiel som k záveru, že by sa všetci homosexuálni ľudia mali usilovať o zmenu, dokonca ani k záveru, že by ich stav bol lepší ak by sa o zmenu usilovali. [...] Žiaľ, k môjmu zhrozeniu, niektoré médiá prezentovali moju štúdiu ako pokus ukázať, že homosexualita je voľbou, a že podstatná zmena je možná pre ktoréhokoľvek homosexuála, ktorý sa rozhodne o zmenu usilovať...“ (Robert Spitzer, Commentary: Psychiatry and Homosexuality, Wall Street Journal, 23.5.2001)

„Som šokovaný tým, ako médiá moju štúdiu zjednodušujú. Je, žiaľ, ľahšie tvrdiť „homosexuáli sa môžu zmeniť” než vyjadriť sa presne „istý počet homosexuálnych ukazovateľov na škále prežívania sexuálnej orientácia sa môže zmeniť“. Bol by som rád, keby nepokračovali v takom zneužívaní mojej štúdie (čo som inak predpokladal...), akým je jej aplikovanie na všetkých homosexuálov, a keby sa s mojou štúdiou nespájali irelevantné oblasti...“ (Robert Spitzer, CNN interview, 9.5.2001) A zvlášť: „Bezpochyby mnohí homosexuálne orientovaní boli vo svojej snahe o zmenu bezúspešní, v dôsledku čoho upadli do depresie a ešte horšieho stavu než predtým...“ (Exodus Press Release on Spitzer Study, 9.5.2001)


Prosím Vás – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – tak, prosím, načúvajte v prvom rade im samým.

Vypočujte si ich skúsenosti s „liečbou homosexuality“, ich príbehy o tom, ako sa roky aj desaťročia usilovali o „zmenu“, ich životné hľadanie ako žiť ako kresťan s homosexuálnou orientáciou. Ak to inak nie je prístupné – tak cez internet je to celkom isto možné – a to s ľuďmi po celom svete.

A tiež prosím o netendenčnosť, neselektívnosť, nezaujatosť – prosím, načúvajte nielen príbehom tých niekoľkých 11% „úspešne vyliečených“ ľudí z niekoľkých organizácií, ktorých mená sa opäť roky akosi chronicky opakujú. Je zvláštne a zarážajúce, že práve kresťania pri propagovaní „liečby“ homosexuality akosi „zabúdajú“ na 90% (pre niekoho možno „len“ 70% – podľa toho aký „výskum“ sa mu hodí uznať za hodnoverný...) tých, ktorí v „liečbe“ až tak úspešní neboli. Či títo ľudia sú pre kresťanov len nezaujímavý „odpad“, ktorý treba odignorovať, prípadne úplne „zamietnuť pod koberec“...? Komu by Ježiš, podľa jeho vlastných slov (Mk 2, 17), venoval viac pozornosti, tým tzv. „zdravým“ nadšene svedčiacim o svojom „vyliečení“, alebo tým, ktorých práve kresťania považujú za tzv. „chorých“ či „nevyliečených“...? A nesvedčí prehliadanie, ignorovanie až zamlčiavanie ich existencie o úžasnej tendenčnosti až manipulácii, o ideologickej až propagandistickej dosť krutej hre, v ktorej entuziastické heslá hypnotizujúce davy majú väčšiu cenu ako ľudia, ktorých príbehy sú síce nie jasavé, ale reálne?

Alebo si naozaj myslíte, že títo ľudia, z ktorých mnohí sa usilovali o „zmenu“ homosexuality aj desaťročia za nesmiernu cenu ako psychickú tak aj finančnú, len tak jedného dňa od dobroty už nevedeli čo majú robiť, tak sa odrazu rozhodli, že prejdú do tzv. „tábora nepriateľa“ a len tak, z ničoho nič, „nabrali prudkú zákrutu a celkom zmenili smer“ svojho doterajšieho smerovania...? A to všetko len preto, že mali „slabú vieru“ alebo „sa neusilovali dostatočne“...? A či vlastne – nechali sa zlákať „pro-gay propagandou“ a zviesť vidinou „ľahšej cesty a slabosťou tela“...?

A prečo zmienka o „liečbe“ či „zmene“, aj u tých homosexuálnych, ktorí liečbu neskúšali a neboli ňou traumatizovaní, vyvoláva prudké reakcie bolesti a hnevu...? Naozaj veríte, že je to iba ideologický boj, zlý úmysel, nepriateľstvo, propaganda...? Nemyslíte, že bežný dospievajúci, ktorý si začína uvedomovať svoju inú emocionálnu a sexuálnu orientáciu, asi nedochádza k rozpoznaniu svojej homosexuality s nadšením a jasotom...? Nebol by v tom čase dospievania, (i neskôr), každý najradšej považovaný za tzv. „normálneho“, teda zaradený bez vylúčenia a výsmechu medzi heterosexuálnu spoločnosť, rodinu, spolužiakov...? Neprešla si asi väčšina homosexuálnych, (ak nie každý), v tom období pred coming-outom svojou vlastnou snahou o „zmenu“, nádejou na „zmenu“, a sklamaním a bolesťou i hnevom, keď „zmena“ akosi neprichádzala... ?

Počúvajte, prosím, aj „nepohodlné“ príbehy – nie názory, nie debaty, nie teórie, o ktorých možno diskutovať– ale faktické životné príbehy, ktorým možno len načúvať – ľudí, ktorí dôverne osobne poznajú ako „nevyliečenie“, tak aj veľmi negatívne ovocie „liečby homosexuality“. A svedčia o ňom nie preto, aby podporili, tzv. „kampaň, podľa ktorej je terapia zmeny neetická“, o ktorej píšete vo svojom článku, ale preto, že príliš dobre poznajú bolesť akú im priniesla snaha odstrániť seba samého a cítia povinnosť varovať...

Lebo, okrem iného, práve v tom je rozdiel medzi terapiou homosexuality a terapiou psychických ochorení, aj keď obe terapie samozrejme pán Dr. Nicholosi, ktorého citujete, dáva na jednu rovinu. Jednoduchšou rečou povedané: V prípade neurotických alebo psychotických stavov jedinca – jedinca heterosexuálneho či homosexuálneho – ide o jeho psychické ochorenie, o niečo, čo preniklo jeho psychické bytie a narúša jeho existenciu. V prípade skutočnej homosexuálnej alebo heterosexuálnej orientácie jedinca ide o jeho psychické založenie (bez ohľadu na to či vyvinuté pre-natálne alebo post-natálne, biologicky či psychosociálne...) , o niečo, čo tvorí podstatu jeho psychického bytia a súčasť jeho existencie. Pri nerozlišujúcej snahe odstrániť „to“ – môže dochádzať k ľudským tragédiám – a len potom ku skutočným psychickým ochoreniam, ktoré budú potrebovať liečbu. A povedať to nahlas nie je nijakou ideologickou a už vôbec nie nepriateľskou „kampaňou“!

Ako som už raz písala: „Nikto nemusel ex-ex-gay hnutie plánovať a vymýšlať. Nie je za ním nijaký lobbing, agenda a propaganda. Je za ním len jediné: skutočné príbehy tisícov ľudí, ich bolesť, sklamanie a hľadanie novej cesty. [...] Nie sú financovaní mocnými pravicovými politickými stranami a ich prívržencami, ako americké ex-gay združenia. Nie sú podporovaní vplyvnými cirkvami a kazateľmi. Naopak, sú pre nich nepohodlní a nežiadúci. [...] Dnes už spontánne vytvárajú celé ex-ex-gay hnutie. Iba hlúpy môže nedbať na ich hlas, či hrdo tvrdohlavý …“

Stačí zadať do internetového vyhľadávača heslá ako: ex-ex-gay, former ex-gay, ex-gay survivor, atď. v angličtine alebo podobné v inom svetovom jazyku (i keď zatiaľ akosi najviac informácií v tejto oblasti poskytuje angličtina) a pozorne, nepredpojato, neselektívne čítať, počúvať, premýšlať. Alebo aj priamo kontaktovať ľudí, ktorí si prešli snahou o „zmenu homosexuality“ a sú ochotní vyrozprávať svoje príbehy. Dnes nie je problém komunikovať s nimi cez ich blogy, e-maily, Skype a pod. napr. cez stránky, ktoré, opakujem, nevznikli z ideologických dôvodov, ani za cieľom nejakej „kampane“, ale z vnútornej potreby tých, ktorí prežili (liečbu homosexuality či úsilie o „zmenu“) a chcú sa podeliť sa o svoj príbeh.


Prosím Vás – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – potom nestavajte čiernobielo proti sebe do dvoch nepriateľských táborov „tých dobrých homosexuálov“, čo sa usilujú o zmenu a hľadajú pomoc a „tých zlých homosexuálov“, ktorí, ako píšete „už dlho s týmto problémom bojovali a vzdali sa hľadania pomoci...“

Podobný antagonizmus vyvoláva dojem akoby si tí „nevyliečení“ za svoj „neúspech“ (rozumej nedosiahnutie heterosexuality či heterosexuálnej „funkčnosti“) mohli napokon sami – tým, že prestali hľadať pomoc, prestali sa "usilovať“... Veď mohli pomoc a“zmenu“ hľadať ďalej – podľa slov Dr. Nicholosiho na ceste „nekonečnej“ terapie – až za hrob... Prečo „nevytrvali“? Pre svoju „žiadostivosť“, uprednostnenie „chvíľkového uspokojenia“, zvolenie „ľahšej cesty“...? Alebo skôr došli na pokraj svojich možností a k limitu svojich síl – vyčerpalo ich hlboké sklamanie až beznádej, bytostná, neprirodzená, protiprirodzená osamelosť, úzkostné stavy, panické ataky, chronické depresie, trvalé napätie a neurózy, insomnie a neraz až halucinácie, psychosomatické ťažkosti a suicidálne sklony a pokusy, ktoré im snaha o „zmenu“ priniesla...?

A potom, aj ľudia, čo majú odlišné skúsenosti, môžu spolu komunikovať – a to aj bez nepriateľstva – o čo sa pokúsili už viaceré zaujímavé projekty, napr.Bridges-Across the Divide („Mosty ponad rozdelenie“), Gay Christian Network“ (Sieť homosexuálnych kresťanov), Bridging The Gap (Premostenie priepasti), Straight into Gay America“ („Heterosexuál na ceste gay-Amerikou“), alebo Two World Collision: Gay & Straight Collaborative Christian Community“ (Kolízia dvoch svetov: Spolupracujúca homosexuálna a heterosexuálna kresťanská komunita“). Medzi nimi sa stretli a stretávajú v diskusiách, modlitbách, spoločných aktivitách homosexuálne (aj heterosexuálne) orientovaní kresťania – z tých najrozmanitejších spektier – tí, čo sa snažia prijať svoj nedobrovoľný celibát ako svoju cestu a aj tí, ktorí nanútený celibát ako Boží zámer pre svoj život nechápu, tí, ktorí sú rozhodnutí ísť cestou terapie homosexuality, ako aj tí, ktorí už negatívne ovocie terapie zakúsili. A pritom – nedelia sa na čiernobiele nepriateľské rozprávkové skupiny „zlých a dobrých“... Naopak – pokúšajú sa spoločne komunikovať, počúvať a pochopiť, a aj napriek mnohému nesúhlasu slušne a s úctou sa deliť o svoje postoje a skúsenosti a nie ešte pridávať k bolesti a nepriateľstvu, ktoré môžu dosť zakúšať z rôznych strán...


Prosím Vás – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – neprezentujte verejnosti „biased information“ – teda informácie o homosexualite a možnostiach jej „zmeny“ a liečby tak tendenčne, zaujato, neobjektívne, jednostranne vybrané z úzkeho okruhu zdrojov (a iné celkom zamlčané), tak tendenčne spracované a tak tendenčne podané, aby potvrdili vopred stanovený a žiadaný výsledok  –  ktorým, zdá sa, je presvedčiť verejnosť o liečiteľnosti homosexuality.

Podobné presviedčanie sa žiaľ často deje nie v záujme pomoci homosexuálnym ľuďom, ale v záujme „boja proti homosexualite“. Napr. okrem iného v zozname použitej literatúry Vám akosi „vypadlo“ uviesť názov publikácie, ktorej autora a rok českého vydania citujete v texte – Hnutí homosexuálů:boj za lidská práva, nebo propaganda? Návrat domů, 2004. Autor F. LaGard Smith svoj postoj a zámer – ktorým jednoznačne nie je „pastoračná starostlivosť“ – vyslovuje už v úvode prvej kapitoly: „...práva, která homosexuálové žádají, jsou špatná. Jsou nejen špatná, jsou hanebná...“ Ak je podobné ako citované stanovisko východiskom vedca, teológa či len novinára pri písaní článkov o homosexualite, tak je vopred pomerne jasné aké závery sa bude snažiť obhájiť. Ak tak však robí hrajúc sa na objektívnosť a  „vedeckosť“, potom je to značne nečestné a v konečnom dôsledku veľmi kontraproduktívne...

Existujú aspoň tri okruhy zdrojov, z ktorých sa do sveta šíri „dobrá správa“ o liečbe homosexuality – a to z rôznych pohnútok a s rôznymi cieľmi...

Jeden okruh hlásateľov „zmeny“ a propagátorov „liečby“, žiaľ, predstavujú aj osoby a organizácie, ktorým o pomoc homosexuálnym ľuďom veľmi nejde. Naopak, v skutočnosti sledujú svoju vlastnú agendu, ktorou je boj proti homosexualite, zápas o „očistenie“ spoločnosti od „homosexuálnej pliagy“, krížová výprava či tzv. „kultúrna“ vojna proti homosexuálnej menšine. Stačí pozorne sledovať aktivity, postoje, prehlásenia organizácií ako sú napr. Americans for Truth“(„Američania za pravdu“), ktorú vedie známy anti-gay aktivista Peter LaBarbera, tzv. Family Research Institute“ (tzv. „Výskumný inštitút rodiny“, pod vedením pseudo-vedca Paula Camerona alebo Abiding Truth Ministries(„Služobníci večnej pravdy“), ktorú riadi holakaust-revizionista Scott Lively.

Americká psychologická asociácia vylúčila Paula Camerona zo svojich radov už v roku 1983, pričom aj Americká asociácia sociológov a Kanadská psychologická asociácia upozorňovali na tendenčnosť a neprofesionálnosť jeho „výskumov“ a dezinterpretáciu vedeckých dát a výsledkov. Scott Lively už istý čas agresívne manipuluje verejnosť aj vo Východnej Európe, zvlášť v Pobaltských štátoch a v Rusku – viď ovocie – pokus o re-kriminalizáciu (re-stalinizáciu) homosexuality v Litve 2009... Pritom je známy autorstvom knihy The Pink Swastika“ („Ružový hákový kríž“), v ktorej za spolupráce a podpory ďaľších pseudo-vedcov veľmi presvedčivo a vedecky znejúco predkladá „odhalenie historickej pravdy o holokauste“  Za holokaust a pôsobenie nacizmu vôbec sú podľa neho zodpovední – samozrejme – homosexuáli... No comment. Aspoň Peter LaBarbera hovorí o svojej „službe“ priamo a neskrýva sa za vedeckú či historickú (prevrátenú až zvrátenú) „pravdu“: „Sme organizáciou oddanou výlučne odhaľovaniu a potláčaniu cieľov homosexuálneho spoločenstva...“ Nechať sa podobnými združeniami inšpirovať, brať ich tendenčné, selektívne až prekrútené informácie za hodnoverné zdroje, či až spolupracovať s nimi, môže skutočnú pastoračnú starostlivosť o homosexuálne osoby iba poškodiť.

Priznám sa, až fyzicky je mi zle od žalúdka a bolí ma hlava, keď to píšem a vôbec keď sledujem ako je možné neraz zneužívať pravicovú politickú scénu a „obranu života“ a „pro-rodinnú“ aktivitu na šírenie nenávisti, nepriateľstva, predsudkov, stereoptypov, neprávd až zvrátených lží, obvinení, odsúdení, konšpiračných teórií až absurdných výmyslov. Samozrejme – robili tak a robia tak propagandisti od všetkých strán a ideológií. Že to však robia aj tí, čo sa hlásia ku kresťanstvu... ? Vzhľadom na 20 rokov prežitých v „šťastnom socializme pripravujúcom ešte šťastnejší komunizmus“ mám sympatie skôr k pravicovému politickému spektru; a vzhľadom na svoje svedomie, vieru a presvedčenie som za „kultúru života“ (v nemilitantnom a nezneužitom zmysle tých slov). O to väčšie znechutenie až po fyzickú nauzeu potom spôsobuje konfrontácia s tvrdou realitou, akou môže byť, žiaľ, až zvrátené zneužívanie značiek „Pro-Life“, „Pro-Family“, „Religious Conservatism“, „Religious Right“, „Christian Right“, etc.

Ďaľší okruh ohlasovateľov „zmeny“ a „liečby“ homosexuality predstavujú naopak osoby a organizácie s veľmi dobrým úmyslom. Skutočne chcú byť pomocou pre homosexuálnych ľudí, zvlášť tých, ktorých by psychológia označila za tzv. ego-dystónnych homosexuálov, z ktorých mnohí hľadajú ako „zmieriť“ svoje homosexuálne cítenie so svojím kresťanským presvedčením. V tomto okruhu propagátorov „liečby“ homosexuality sú takmer výlučne náboženské a to zvačša kresťanské tzv. ex-gay organizácie, väčšinou (postupne od roku 1972) združované pod záštitu medzinárodného hnutia EXODUS. Hlásajú tzv. „freedom from homosexuality“, „healing of homosexuality“, „overcoming homosexuality“, čiže „slobodu od homosexuality“, „uzdravenie od homosexuality“, „prekonanie homosexuality“, čo žiaľ, bez bližšieho vysvetlenia, použité len ako marketingové heslo, môže byť značne manipulatívne a skresľujúce. Známym faktom však je, že ex-gay združenia a hnutie EXODUS vychádzajú z charizmaticko-pentekostálno-evanjelikálno kresťanských cirkví ovplyvnených entuziastickým až triumfalistickým „hnutím viery“, na čo som už dosť podrobne upozorňovala v spomínanej štúdii v podkapitolách „Evanjelikálny slovník entuziastov“, „Americká kultúra či globálny triumfalizmus“ či „Teológia prosperity“.

Vychádzajú z nasledovných premís: Keďže podľa tradičnej kresťanskej a  biblickej viery homosexualita vedie k hriechu a je tak chápaná ako „problém“ – treba ju odstrániť alebo aspoň zmierniť či „posilniť heterosexuálny potenciál“. Keďže podľa tej istej viery je Boh všemohúci a dokáže zázraky – stačí (v značne simplistickom a jednostrannom chápaní) prosiť a vzývať ho a určite do prežívania homosexuality zasiahne, uzdraví, oslobodí, odstráni. Keďže v Biblii je napísané: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11, 24), je potrebné, aby homosexuálny človek veril a hlásal, že už je uzdravený a stane sa mu podľa jeho viery. A ak sa tak nestane – je to len preto, že jeho viera je slabá... (Tak som aj osobne poznala ľudí, ktorí v takej viere verejne hlásali, že sú „uzdravení“ od homosexuality, hoci ich súkromný život o tom nesvedčil. Tvrdili, že podstatné je „to, v čo veria, nie to, čo vidia“... No comment.)

Len v bodoch načrtnuté princípy viery rozšírenej v charizmaticko-pentekostálno-evanjelikálno kresťanských (ako protestantských tak aj katolíckych) skupinách poznačených hoci aj nepriamo a nie vždy vedome cez tzv. „Faith movement“, „Health and Wealth Gospel“, „Prosperity theology“, “Full Gospel Theology“, „Name it and claim it (Blab it and grab it) a.k.a. Positive Confession movement“, etc. čiže cez tzv. „Hnutie viery“, „Evanjelium zdravia a bohatstva“, „Teológiu prosperity“, „Teológiu plného evanjelia“, spiritualitu „Hlásaj a privlastňuj si“ známu aj ako „Hnutie pozitívneho vyznávania“, a pod. kritikmi ironicky označované aj ako „happy-clappy fast-food Christianity“„jasavo tlieskajúce kresťanstvo rýchleho občerstvenia“...

Aj u nás sa už o podobných javoch občas zmienili aj odborníci pre oblasť siekt a nových náboženských hnutí, napr. Centrum pre štúdium siekt, Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt, Společnost pro studium sekt a nových náboženských směrů, ako aj Ústav pre vzťahy štátu a cirkví. Treba uznať, že charizmatické hnutie vo svojej zrelej a vyváženej forme prinieslo mnoho dobrého ovocia a je jednou z nádejí pre kresťanstvo budúcnosti. Sama som sa v charizmatickom hnutí dlhodobo aktívne angažovala a dôverne ho poznám zo Slovenska i zahraničia. A práve preto viem aj aké sú a môžu byť jeho tienisté stránky, zvlášť keď sa pred nimi „zatvárajú oči“.

A v tejto súvislosti – nie je neznáme, že aj Vaše združenie Pastor Bonus či Dobrý pastier je úzko späté s charizmatickým hnutím, aj s entuziastickými prorockými víziami, aktivitami a mentalitou s ním spojenými (viď napr. http://www.cho.cz/Charismaticka-obnova/Spolecenstvi, https://sites.google.com/a/enc.li/enc-english/links, http://209.85.229.132/search?q=cache:vpu5wG6u_4oJ:www.nj.sk/htdocs/blogy/doc/sprava-maj.doc+S-ENC&cd=4&hl=sk&ct=clnk&gl=sk)

A napokon, medzi ex-gay náboženskými pomáhajúcimi „charitatívnymi“ organizáciami na jednej strane a anti-gay ideológmi bojujúcimi v tzv. „kultúrnych“ vojnách na druhej strane, kdesi v strede stojí, dnes už tiež o medzinárodnosť sa usilujúce združenie profesionálov z oblasti psychického zdravia – NARTH – tzv.National Association for Research and Therapy of Homosexuality“ (tzv. „Národná asociácia pre výskum a terapiu homosexuality“). NARTH sa dlhodobo prezentoval ako „non-religious“ – nenáboženská, až priam striktne sekulárna vedecká odborná organizácia, čo ale nijako nebolo pravdivou a ani udržateľnou prezentáciou. NARTH je síce profesijným (súkromným) združením pracovníkov z oblasti medicíny a psychológie a snaží sa vo svojom prezentovaní vyhýbať terminológii, zdrojom a diskusiám z oblasti náboženskej a teologickej. Základňou NARTHu je však Psychologická klinika sv. Tomáša Akvinského v Encino, v Kalifornii, a jeho spoluzakladatelia (1992) a členovia sú ľudia výrazne nábožensky založení a nábožensky motivovaní. A obe – aj Kliniku sv. Tomáša Akvinského, aj NARTH založil a dlhodobo riadil už spomínaný „náboženský vedec“ Dr. Nicholosi. Podľa viery a presvedčenia členov NARTHu a ich spolupracovníkov je homosexualita jednoznačne niečo, čo je potrebné odstrániť, liečiť, modifikovať. A práve uvedené presvedčenie riadi aj ich „vedecký výskum“, terapeutický prístup, jeho propagáciu a obhajobu. Dnes už takmer otvorene zastávajú tzv. „religiously mediated change in sexual orientation“„nábožensky sprostredkovanú zmenu sexuálnej orientácie...“ A tiež už čoraz užšie a otvorenejšie spolupracujú ako s náboženskými ex-gay združeniami, tak aj s rôznymi organizáciami zo spektra anti-gay „náboženskej pravice“...

Aj pre uvedenú „nie transparentnosť“ a „nie nezaujatosť“ v postojoch, výskumoch, aktivitách NARTHu viacerí bývalí členovia NARTH opustili a dištancovali sa od neho, ako napr. Dr. Warren Throckmorton a Dr. David Blakeslee, napriek tomu, že aj naďalej zastávajú tradičný biblický morálny pohľad na homosexuálne vzťahy. Podobne opustili aj viaceré združenia hnutie EXODUS s tým, že tiež nezmenili svoju vieru v biblické učenie ohľadom homosexuálneho života. Nesúhlasili však s pretrvávajúcim simplistickým marketingovým hlásaním „zmeny“ a liečby homosexuality, upozorňovali na pozorné načúvanie skúseností tzv. ex-exgayov a snažili a snažia sa v rámci svojich možností a presvedčenia o zrelý, realistický a vyvážený pastoračný prístup. Ide napr. o katolícke francúzske združenie Devenir un en Christ“ („Rásť k jednote v Kristovi“), britské združenie True freedom Trust („V službe pravej slobody“) alebo kanadské New Direction Ministries („Služba novým smerom“). Podobne aj katolícka, dnes už tiež medzinárodná organizáciaCourage („Odvaha“) nikdy členom EXODUSu nebola, nepovažovala sa za „ex-gay“ združenie a vždy sa o možnostiach „vyliečenia“ z homosexuality vyjadrovala značne opatrne a realisticky, ako sa aj píše na jej web-stránke: „Od členov Courage sa nijako neočakáva, že by mali rozvíjať heterosexuálnu príťažlivosť – pretože niet nijakej garancie, že by každý človek v takom úsilí aj uspel...“ Čo tak v snahách o pastoračnú pomoc homosexuálnym osobám aspoň vypočuť skúsenosť týchto združení...?


Prosím Vás preto – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – a chcete sa tejto „oblasti“ venovať, čo len ako teoretik na papieri – prosím Vás o čestné, nezaujaté, dôsledné a dlhodobé štúdium – všetkých dostupných zdrojov, nielen veľmi selektívne narýchlo zozbieraných marketingových a často nekompletných informácií (pričom iné sú odignorované), nielen z niekoľkých úzko vybraných prameňov, nielen od zopár autorov, ktorých mená sa roky až príliš stereotypne opakujú v ústach propagátorov „zmeny homosexuality“.

V súčasnosti už skutočne nie je až taký problém (okrem finančného, čo by ale pre sponzorované združenie ťažkosťou nemalo byť...) získať kvalitnú literatúru a iné materiály aj z opačného konca sveta, napr. aj second-hand cez Amazon, alebo iný „online-bookshop“ (i keď clo na pošte na Slovensku môže za zásielky z krajín mimo EÚ vyjsť napokon drahšie než skutočná cena kníh...). A rovnako nie je nijakou ťažkosťou (okrem voľného času, čo ale pre dotovanú organizáciu tiež asi nie je problematické...) sledovať vývoj v danej oblasti, minimálne cestami modernej komunikácie. A potom je vždy už spomínaná možnosť zadať do internetového vyhľadávača heslá ako: ex-gay, ex-ex-gay, former ex-gay, ex-gay survivor, reparative therapy homosexuality, conversion therapy, aversion therapy, restorative therapy, sexual orientation change, sexual reorientation, sexual identity therapy, gender affirmative therapy, gay affirmative therapy, gay Christians, homosexual Christians, church homosexuality, homophobia, internalized homophobia, atď. atď. atď. alebo podobné v inom svetovom jazyku a hľadať, čítať, počúvať, overovať, uvažovať, rozlišovať...

Napokon Vás prosím – ak by ste ešte niekedy chceli citovať moju štúdiu (či iné moje texty) – prosím, nerobte tak v článkoch, ktoré obsahom, zameraním a cieľom informácie obsiahnuté v danej štúdii (či daných textoch) vlastne kompletne popierajú, obchádzajú, ignorujú či až zatajujú...


Dovolím si už len pár poznámok.

Je pravdou, že v slobodnej rozvinutej spoločnosti má a mal by mať každý právo na terapiu a nikomu by to právo nemalo byť upierané. Rovnako aj homosexuálny človek, ktorý dobrovoľne chce absolvovať či aspoň „vyskúšať“ terapiu má právo tak urobiť. Medzinárodná klasifikácia chorôb – MKCH (International Classification of Diseases – ICD), schválená Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v časti „Duševné poruchy a poruchy správania“ (MKCH-10), „Poruchy osobnosti a správania dospelých“, zaraďuje ako diagnózu F66 „Poruchy psychiky a správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou“. Medzi nimi je aj „liečiteľmi“ homosexuality toľko zdôrazňovaná diagnóza F66.1 – „Egodystonická sexuálna orientácia“.

V USA miesto MKCH užívaný Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders – DSM-IV-TR) uvedenú diagnózu od roku 1987 neuvádza (od publikácie DSM-III-R, pričom homosexualitu samotnú medzi psychiatrické diagnózy nezaraďuje už od roku 1973). Zástanci terapie homosexuality v USA sa preto opierajú o diagnostickú kategóriu 302.9 označenú v časti „Sexuálne a rodové poruchy“ ako „Sexuálne poruchy bližšie nešpecifikované“, pod ktorú spadá aj „pretvrvávajúca a výrazná úzkosť/ťažkosť vzhľadom na sexuálnu orientáciu“ („persistent and marked distress about one’s sexual orientation“).

Samozrejme, opäť sa nájdu znalci, podľa ktorých aj všetky zásahy do diagnostického manuála sú iba a len dôsledkom tzv. pro-gay propagandy. Netvrdím, že by zástupcovia homosexuálnej menšiny nemali svojich lobbistov v rôznych oblastiach spoločenského a politického života – rovnako ako ich majú aj kresťania, a iné skupiny. Vývin prístupu odborníkov na duševné zdravie k homosexualite však nemožno pripísať len nejakému politickému lobbingu či vplyvu ideologickej propagandy. Stačí načúvať životným príbehom tzv. ex-exgayov, aby človek pochopil, že tu nejde o politický boj, ale neraz doslova o zápas o prežitie...

MKCH charakterizuje diagnózu „Egodystonická sexuálna orientácia“ slovami: „Nie je pochybnosť o sexuálnej identite alebo sexuálnom zameraní (či heterosexuálnom, homosexuálnom, bisexuálnom, predpubertálnom alebo neistom), ale jednotlivec si želá, aby bolo iné pre súčasnú psychickú poruchu alebo poruchu správania, môže vyhľadávať liečenie, aby stav zmenil.“ Čiže, ide o ľudí, ktorí sa nedokážu ako homosexuáli akceptovať, pre ktorých je ich homosexualita v rozpore s ich vnútorným postojom a presvedčením a ktorí v dôsledku toho prežívajú až určitú psychickú poruchu alebo poruchu správania. Pritom ale MKCH uvádza pri danej diagnóze nie nepodstatnú poznámku: „Samotná sexuálna orientácia sa nemá pokladať za poruchu.“

Ak ale samotná sexuálna orientácia nie je pokladaná za poruchu, tak potom terapia pri uvedenej diagnóze asi nemá byť zameraná na „liečbu“ sexuálnej orientácie, ale skôr na terapiu jej neakceptácie a dôsledkov, ktoré to prináša...? Slová „vyhľadávať liečenie, aby stav zmenil“ asi teda nehovoria o zmene orientácie, ale skôr (čo je podstatný rozdiel) o zmene prežívania orientácie...?

Tu je opäť potrebné „trochu“ dôslednejšie, nie povrchné rýchlo-štúdium, z dostatočných zdrojov, nielen z jednostranne vyselektovaných marketingových informačných bulletinov. Súčasná odborná literatúra, či už od akademických vedcov alebo klinických terapeutov egodystonickú sexuálnu orientáciu nielen dáva do súvislosti ale aj stotožňuje, ako synonymum, s realitami ako je „internalizovaná homofóbia, internalizovaná homonegativita, internalizovaná sexuálna stigma, ego-dystonická homofóbia, na seba smerovaná homofóbia, anti-homosexuálny postoj v psychike homosexuála, internalizovaný heterosexizmus“, alebo dokonca aj „náboženstvom vyvolaná internalizovaná homofóbia“ či „internalizovaná, náboženským a spoločenským vplyvom navodená homofóbia“ (internalized homophobia, internalized homonegativity, internalized sexual stigma, ego-dystonic homophobia, self-directed/inward-directed homophobia, anti-homosexual bias in the homosexual psyche, internalized heterosexism, religiously induced internalized homophobia, internalized religiously and societally induced homophobia, etc.). Viacerí autori udávajú aj stupnice na zhodnotenie miery ego-dystonickej homosexuality/internalizovanej homofóbie (ego-dystonic homosexuality/internalized homophobia scale). A opäť – pojem „homofóbia“ a zvlášť „internalizovaná homofóbia“ nie je len nejakým „marketingovým manipulatívnym ťahom“ tzv. pro-gay propagandy, ale, žiaľ, tvrdou realitou ako v spoločnosti tak aj v oblasti duševného zdravia.

Pritom sa vedú zaujímavé diskusie (a nielen medzi antagonistickými skupinami zástancov „gender-affirmative therapy“ versus „gay-affirmative therapy“...) o tom, či teda v prípade diagnózy F66.1 ide skutočne o egodystonický vnútorný stav alebo o  –  internalizovanú homofóbiu...? Je teda potrebná terapia homosexuality alebo  –  terapia zvnútornenej homofóbie a jej dôsledkov...?

Každý má právo na terapiu – ale na terapiu, ktorá privádza k zdraviu, nie k jeho poškodeniu. A každý má aj právo byť vopred realisticky a pravdivo informovaný o rizikách terapie a reálnych nádejách na mieru jej úspech u, resp. neúspechu. Lekári a terapeuti vo všeobecnosti, aby mohli vykonávať svoju prax, musia absolvovať požadované štúdium a potrebný výcvik na akreditovaných školách, preukázať nadobudnutú kvalifikáciu, zložiť potrebné skúšky a získať prípadnú licenciu od kompetentných inštitúcií. Lieky, aby mohli byť podávané verejnosti, musia absolvovať schválenie Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a a získať potrebnú registráciu. Človek bez potrebnej kvalifikácie a praxe, ak sa bude vydávať za chirurga, môže následne mať na svedomí ľudské životy. Práve tak je to aj v oblasti „chirurgie duše“... Samozvaní „tiež-terapeuti“ môžu, síce v dobrej viere, svojich zverbovaných „klientov“ nielen psychicky zmrzačiť, ale doviesť neraz aj po suicídium. Pravda, len ak takým pseudo-terapeutom umožníme pôsobiť.

Tu už je samozrejme priestor pre slovo zodpovedných odborníkov. Bolo by žiadúce až naliehavo potrebné, aby sa k snahám o zavedenie centier na „liečbu homosexuality“ či na „terapeutické sprevádzanie homosexuálov“ na Slovensku a k opakovanému entuziastickému propagovaniu údajnej „úspešnosti“ liečby homosexuality verejne a zodpovedne vyjadrili a usmernili ho aj tí najkompetentnejší  –  napr.  Slovenská psychoterapeutická spoločnosť,  Psychiatrická spoločnosť  Slovenskej lekárskej spoločnosti a jej Psychoterapeutická sekcia,  Slovenská komora psychológov,  Slovenská psychologická spoločnosť  (uvádza zaujímavý Etický kódex psychologickej činnosti), či aj  Ústav experimentálnej psychológie SAV  alebo  katedry psychológie vysokých škôl,  prípadne aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  a  Ministerstvo zdravotníctva  (hoci práve medzi členmi Etickej komise MZ SR sú menovaní aj nábožensky motivovaní zástancovia reparatívnej i averzívnej terapie homosexuality...)


Už len dodatok celkom na záver.

Štatistická ročenka Katolíckej cirkvi 2008 udáva, že za posledných 7 rokov príslušníci Katolíckej cirkvi predstavovali z celkovej svetovej populácie 17, 3 %  ... (Vatican City, 27.5. 2008). Možno by bolo dobré nám katolíkom si častejšie pripomenúť, akú malú menšinu na svete predstavujeme. A prípadne si aj spomenúť na Ježišove slová: „Ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám...“ (Mk 7, 2) Prípadne sa znovu pýtať či Ježiš naozaj myslel pod ohlasovaním Božieho kráľovstva snahu vybudovať na zemi politickú teokraciu...? A či nie je „budovaním domu od strechy“ úsilie priam vnútiť kresťanskú morálku „zhora“, cez zákony a nariadenia ľuďom, ktorí už či ešte nemajú nijaký osobný vzťah s Kristom...?

Práve Írsko si od dosiahnutia svojej nezávislosti v 20. storočí prešlo niekoľkými desaťročiami pokusu o vytvorenie ideálnej kresťanskej katolíckej teokracie, v ktorej absolútna moc Cirkvi nepripúšťala nijakú diskusiu, nijaké otázky, nijakú zdravú spätnú väzbu a už vôbec nie zdravú kontrolu. Dnes možno pozorovať neblahé ovocie: Írska Katolícka cirkev na kolenách (nie len v modlitbe), jej členovia sklamaní až oklamaní, diecézy nielen finančne vyčerpané stovkami súdnych procesov sexuálneho zneužitia, ktoré je aj samotnou írskou Cirkvou hodnotené ako predovšetkým zneužitie moci, združenia sprostredkujúce pomoc pri vystupovaní z Cirkvi, kostoly pripomínajúce kluby dôchodcov, vymierajúce rehole, potreba úplne novej re-evanjelizácie... Ale to už by bolo na ďaľšiu štúdiu. Múdry sa však učí na chybách druhých...

Bolo by asi jednoduchšie, keby kresťanskou odpoveďou na realitu homosexuality bola jednoznačná možnosť „vyliečenia“. Jednak by to dávalo alternatívu pre tých, čo by o zmenu na heterosexualitu mali záujem. A jednak by to kresťanov oslobodilo od zložitých otázok a paradoxov, na ktoré akosi nie je ľahká matematická jednoznačná odpoveď. Zatiaľ však vzhľadom na vieru v Boha lásky a realitu tzv. homosexuálnej lásky mnohé otázky ostávajú. Samozrejme, boli a budú pokusy „vec vyriešiť“ odpovedaním „fast-foodovými“ citátmi z katechizmu či príručiek morálky. Ako mi ale nedávno napísal istý stredoškolák, kresťan prežívajúci homosexuálnu orientáciu (doslovný citát): „Keď som sa niekoľkým zo spoločenstva (modlitebného) zdôveril, povedali, že homosexualita je niečo ako putá, čo mi nasadil diabol... Potom vyhodili na mňa veršík, že muž bol stvorený pre ženu, atď. To mi len dopomohlo k ešte väčším depresiám. Mnohí ľudia ani len netušia, ako to zraňuje, ako sa cítia tí, ktorým chcú pomôcť a ktorým len citujú biblické stanovisko. Možno to nemyslia zle, a ja ich mám stále rád. Ale odvtedy som uviazol akoby medzi mlynskými kameňmi. Veď mi nemusia hovoriť, čo je v Biblii napísané, ja to veľmi dobre viem. Nech mi skôr povedia – ako mám žiť – ďaľších možno 50, 60, 70 rokov...?“

Napokon – viem že medzi mojimi kresťanskými či katolíckymi či evanjelikálnymi bratmi a sestrami budem opäť „zvozená pod čiernu zem“, zaradená medzi liberálov až libertíncov, spochybňujúca učenie Cirkvi (hm, teológia, ako nás učili, je vedná disciplína, veda sa však bez kladenia otázok nedokáže rozvíjať, prečo potom kladenie otázok nazývať „spochybnením učenia Cirkvi“...?), neveriaca dostatočne v Božiu moc, „platená“ pro-gay propagandou, či až zvedená diablom, atď., atď., atď. Pokojne. Nebudem strácať čas sebaobhajobou. Pokojne môžem ísť pod tú čiernu zem s vedomím, že som urobila aspoň to málo, čo som mohla a mala urobiť.


Ďakujem za vypočutie.

 

Poznámka

K realite „ego-dystonická homosexualita/internalizovaná homofóbia“ (ego-dystonic homosexuality/internalized homophobia) viď napr.:

Psychopathology and psychotherapy in homosexuality, Michael W. Ross, Robert P. Cabaj, Jamie Smith, The Haworth Press 1988;
Measurement and correlates of internalized homophobia: A factor analytic study, Michael W. Ross, B. R. Simon Rosser, Journal of Clinical Psychology, Vol. 52, No. 1. pg. 15-21, 1996;
Textbook of homosexuality and mental health, Ed. Robert P. Cabaj, Terry S. Stein, American Psychiatric Publishing Inc 1996;
Correlates of internalized homophobia in a community sample of lesbians and gay men, Herek, G.M., Cogan, J.C., Gillis, J.R., & Glunt, E.K, Journal of the Gay and Lesbian Medical Association, 2, 17-25, 1998,
Internalized homophobia and health issues affecting lesbians and gay men, Iain R. Williamson, Health Education Research, Oxford University Press ,Vol. 15, No. 1, 97-107, 2000;
Religious variables relevant to internalized homophobia and sexual identity development, Jeanette I. Harris, Texas University, 2001;
Psychosocial Correlates of Internalized Homophobia in Lesbians, Measurement and Evaluation, Szymanski, Dawn M.; Chung, Y. Barry; Balsam, Kimberly F., in Counseling and Development, 2001;
When Sexual and Religious Orientation Collide, Considerations in Working with Conflicted Same-Sex Attracted Male Clients, Douglas C. Haldeman, University of Washington, The Counseling Psychologist, Vol. 32, No. 5, pg. 691-715, 2004;
Beyond homophobia: Thinking about sexual stigma and prejudice in the 21 century, Herek, G.M, Sexuality Research and Social Policy, 1(2), pg. 6-24. 2004;
Being Attractive Is All That Matters:Objectification Theory and Gay Men, Michael J. Andorka, The Ohio State University, 2007,
Religious Attitudes, Internalized Homophobia, and Identity in Gay and Lesbian Adults, J. Irene Harris; Stephen W. Cook; Susan Kashubeck-West, Journal of Gay & Lesbian Mental Health, Vol. 12, pg. 205 – 225, 2008;
The Roles of Gender Role Conflict and Internalized Heterosexism in Gay and Bisexual Men’s Psychological Distress, Dawn M. Szymanski, Erika R. Carr, University of Tennessee, Psychology of Men & Masculinity, Vol. 9, No. 1, pg. 40–5, American Psychological Association, 2008;
Internalized stigma among sexual minority adults: Insights from a social psychological perspective, Herek, G. M., Gillis, J. R., & Cogan, J. C. Journal of Counseling Psychology, 56, pg. 32-43, 2009;
Sexual stigma and sexual prejudice in the United States: A conceptual framework, Herek, G. M., In D. A. Hope (Ed.). Contemporary perspectives on lesbian, gay & bisexual identities, p 65-111, New York: Springer, 2009;





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
16.6.2016 00:23 | augusta ibramhim

Dobrý deň, volám sa Julia Simon, sa stali obeťou podvodu v rukách falošných veriteľov. Stratil som asi 25.000 Sk, pretože som potreboval veľký kapitál vo výške 75,000 €. Skoro som umrel, som nemal kam ísť. moja vec bola zničená, a pritom som stratil syna. Nemohla som to deje znova. V decembri 2014 som stretol kamaráta, ktorý ma priviedol k dobrej matke, pani Augusta Ibramhim, že nakoniec mi pomohol zaistiť úver v spoločnosti. dobrou matkou chcem využiť túto príležitosť a poďakovať vám a Boh vám žehnaj aj naďalej. Tiež som rád využil túto príležitosť a radu kolegov Slováci, že existuje veľa podvodníci tam vonku, takže ak budete potrebovať úver, a chcú, aby zabezpečila úver rýchlo, len zaregistrovať prostredníctvom pani Augusta Ibramhim prostredníctvom e-mailu: augustaibramhim11@gmail.com~~HEAD=pobj. môžete ma kontaktovať tiež prostredníctvom tohto e-mailu: juliasimon460@gmail.com~~HEAD=pobj. ak máte akékoľvek pochybnosti. prosím, ona je jediná osoba spoľahlivá a dôveryhodná.
Ďakujem.
Ad: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
10.3.2016 02:33 | JENNY

Všetky tieto príspevok o bylinné medicíny a kúzlo kolieska sú podvodníci a falošné snažia získať peniaze všetko v mene herpes vyliečenie, a keď budete kontaktovať, budú žiadať o vaše meno, fotografie, krajina, telefónne číslo, povolanie a keď máte dal všetky informácie, budú ako kráľ za peniaze. Raz som bol trpí genetického herpes a ja strávil veľa peňazí putuje od jedného bylinného lekára k druhému, ale všetci podvod a vziať svoje peniaze preč, kým som prišiel do kontaktu s týmto mocným jeden s názvom Dr.Ebhoselozala, ktorý ma vyliečiť z Herpes s jeho bylinné lieky, po Dr.Ebhoselozala dokončil prípravu bylinné medicíny, požiadal ma, aby som mu poslal svoju súkromnú adresu, aby mu pošle bylinný prípravok, aby prostredníctvom DHL tak som to urobil. O dva dni neskôr, aj prijímača bylinný liek a ja musel postupovať podľa pokynov Dal mi na tom, ako sa mi to bude platiť. o dva týždne neskôr som išiel do nemocnice na skúšku a podľa testu vykonanej Lekár Philip povedal, že som bol vyliečený [ebhoselozolospellcaster@gmail.com].
    Takže by ste mali byť múdry a dajte si pozor na falošné kúzlo kolieska a falošné Herba lekári, sú po celom internete sa snažia ukradnúť z chudobných ľudí. Ja vám klesne e-mail tejto mocnej bylinné lekári len v prípade, že chcete kontaktovať ho o pomoc. [Ebhoselozolaspellcaster@gmail.com]. +2348139111732 Alebo +2347059359771
Dr.Ebhoselozala môžete byť rovnako vyliečiť táto choroba: -

1. HERPES
2. horúčky Lassa
3. kvapavky
4. HIV / AIDS
5. LOW spermií
6. MENOPAUZA choroba
7. EPILEPSIA
8. ASEPSIS
9. CANCER
10. ÚZKOSŤ Depression
11. Tehotenstvo PROBLÉM
12. Krátkozrakosť PROBLÉM
Ad: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
11.2.2016 03:08 | JENNY

Všetky tieto príspevok o bylinné medicíny a kúzlo kolieska sú podvodníci a falošné snažia získať peniaze všetko v mene herpes vyliečenie, a keď budete kontaktovať, budú žiadať o vaše meno, fotografie, krajina, telefónne číslo, povolanie a keď máte dal všetky informácie, budú ako kráľ za peniaze. Raz som bol trpí genetického herpes a ja strávil veľa peňazí putuje od jedného bylinného lekára k druhému, ale všetci podvod a vziať svoje peniaze preč, kým som prišiel do kontaktu s týmto mocným jeden s názvom Dr.Ebhoselozala, ktorý ma vyliečiť z Herpes s jeho bylinné lieky, po Dr.Ebhoselozala dokončil prípravu bylinné medicíny, požiadal ma, aby som mu poslal svoju súkromnú adresu, aby mu pošle bylinný prípravok, aby prostredníctvom DHL tak som to urobil. 2 dni neskôr, aj receiveed bylinný liek a ja musel postupovať podľa pokynov Dal mi o tom, ako sa mi to bude platiť. 2 týždne neskôr som išiel do nemocnice na skúšku a podľa testu vykonanej Lekár Philip povedal, že som bol vyliečený [ebhoselozalaspellcaster@gmail.com].
    Takže by ste mali byť múdry a dajte si pozor na falošné kúzlo kolieska a falošné Herba lekári, sú po celom internete sa snažia ukradnúť z chudobných ľudí. Ja vám klesne e-mail tejto mocnej bylinné lekári len v prípade, že chcete kontaktovať ho o pomoc. [Ebhoselozalaspellcaster@gmail.com]. +2348139111732
Dr.Ebhoselozala môžete byť rovnako vyliečiť táto choroba: -

1. HERPES
2. horúčky Lassa
3. kvapavky
4. HIV / AIDS
5. LOW spermií
6. MENOPAUZA choroba
7. EPILEPSIA
8. ASEPSIS
9. CANCER
10. ÚZKOSŤ Depression
11. Tehotenstvo PROBLÉM
12. Krátkozrakosť PROBLÉM
Ad: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
17.10.2015 16:03 | Viera D

Mária,
srdečná a veľká vďaka za článok.

Venujem sa dlhé roky tejto téme a okrem iného som študovala aj teológiu, ale prekvapuje ma koľko odborníkov sa objaví v internetových diskusiách a pritom o téme nič nevedia. Alebo len to čo im niekto natlačil do hlavy a myslia si že sú odborníci. Chápem aj to, že kto je sám frustrovaný, nemá schopnosť vcítiť sa do druhých, ale naopak, má tendenciu ubližovať. Boj proti inak orientovaným nie je nič iné ako ubližovanie, ubližovanie a ešte raz ubližovanie. A to v mene lásky k Bohu..ale láska neubližuje, niečo sa asi pokazilo. Pokazil sa obraz Boha v nás. Veď celé dejiny Cirkvi sú o tom. KoĹko ubližovania a nenávisti. A ako ľahko sa dá vykrútiť z každej zodpovenosti.....za samovraždy, za zničené životy. Veď stačí povedať že ten druhý bol predsa chorý...alebo že veď každý si zodpovedá sa svoje rozhodnutia (bohužiaľ ak to rozhodnutie ovplyvníme, zodpovedáme aj my). AKo vidím na reakciách nielen v tomto článku, liečiť potrebujú iní. Je veľa chorého v tom našom náboženstve. Prajem si aby sa ľudia zamysleli a počúvali srdce a neplnili ho jedom.
Ad: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
7.1.2015 07:04 | mary

Ja som Mary Podľa názvu. Zdravím každý, kto číta toto svedectvo. Bol som odmietnutý môj manžel po šiestich (6) rokoch manželstva len preto, že iná žena mala kúzlo na neho a on opustil ma a dieťa trpieť. jedného dňa, keď som čítal cez web, videl som príspevok o tom, ako toto kúzlo koliesko na to majú pomôcť ženu získať späť svojho manžela, a dal som mu odpoveď na jeho adresu, a on mi povedal, že žena mala kúzlo na môj manžel a on mi povedal, že ma a po 3 dňoch pomôže, že budem mať svojho manžela späť. Veril som mu, a dnes som rád, že vám všetci vieme, že toto kúzlo koliesko má právomoc podávať milovníkov späť. preto, že som teraz spokojný so svojím manželom. Vďaka za každú ten, ktorý môže potrebovať jeho
pomoc tu je e-mailová adresa doctoragadagahelp@gmail.com
Ad: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
7.1.2015 07:02 | kenayi

Potom, čo bol v pomere s manželom 30 rokov, keď sa so mnou rozišla, som robil všetko možné, aby ho späť, ale všetko márne, chcel ho späť, takže sa cítim lásku k nemu, ja prosila napriek tomu som urobil ?? sľubuje, ale on odmietol. Vysvetlil som mu môj problém na niekoho on-line a navrhla by som mal namiesto toho obrátiť na koliesko, ktoré by mi mohol pomôcť kúzlo, aby ho späť, ale ja som človek, ktorý nikdy neveril v mágiu, nemal som inú možnosť, než sa pokúsiť poslal som koliesku , a on povedal, že nie problém, že všetko bude v poriadku do troch dní, môj bývalý sa ku mne do troch dní, vrhol kúzlo a, prekvapivo, v druhý deň, to bolo okolo 16:00. Môj bývalý mi volal, bol som tak prekvapený, som odpovedal na volanie a všetko, čo povedal, bolo, že je to veľmi ľúto, čo sa stalo, chcel, aby som sa vrátil s ním, on ma miluje tak moc. Bola som tak šťastná, a šiel k nemu, že je to, ako sme začali žiť spolu šťastne znova. Od tej doby som urobil sľub, že nikto viem, kto má problém vzťah, pomôže to, že osoba, ktoré jej vo vzťahu k jedinému džbán skutočné kúzla a mocné, že mi to pomohlo s mojím problémom, a to sa líši od nepravdivé tam. Každý, kto môže potrebovať pomoc sprievodcu (doctoragadagahelp@gmail.com) Tie ho môžete e-mailom, ak budete potrebovať pomoc vo vašom vzťahu, alebo čokoľvek
Ad: pan Dubovsky
19.11.2009 21:53 | Milan

Mily pan Dubovsky - mozno Vam len odporucat este raz si text pani Scepkovej precitat - a tentokrat pozorne - dost podrobne tam rozobera diagnozu F66 - ovsem bez dezinformacii ake tu Vy sirite... Prosim Vas - este raz si ten text precitajte a potom sa vyjadrujte. Dakujem.
Ad: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť
30.10.2009 19:57 | Peter Dubovský

Pokiaľ je mi to známe, oficiálne platná Medzinárodná klasifikácia chorôb zahŕňa homosexualitu medzi poruchy sexuálneho správania sa - viď diagnózu F66. Je preto namieste pokúsiť sa (aspoň) liečiť túto psycho- sexuálnu úchylku, nakoľko je to možné.

» Vaše reakcie (8)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Trpké ovocie terapie homosexuality

Súvisiace témy
Ľudia, Ľudské práva, Menšiny, Náboženstvo



[75010]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS