spájame ľudí, ktorí menia svet
Sociálna oblasť | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Od hier späť k chlebu
20.8.2012 | Juraj Mesík |

Tak sa svet dohral a s trochou šťastia o chvíľku zhasnú aj na „pláži“ a „farme“. Britom, už dnes v ekonomickej recesii a po uši v dlhoch, zostane začať platiť účty za drahú party a zvyšok sveta sa môže opäť o trošku viac venovať chlebu. Veď nielen hrami je svet živý. Ba povedal, by som, že nimi vôbec.


Deviateho  augusta uverejnila Svetová organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) index svetových cien potravín (FPI – food price index) za júl 2012. FAO publikuje FPI každý mesiac už vyše 20 rokov. Ide o indikátor zložený z cien desiatok druhov základných potravín, ktorý podáva ucelenú informáciu o vývoji ich svetových cien. Keď v lete 2010 zasiahlo Rusko vlna extrémnych horúčav a zničila tretinu ruskej úrody pšenice, vyletel behom nasledujúcich mesiacov FPI prudko hore a vo februári 2011 dosiahol historicky rekordnú výšku. Keďže arabské krajiny dnes už dovážajú viac ako polovicu potravín potrebných na nakŕmenie svojho rýchlo sa množiaceho obyvateľstva,  boli prvé, ktoré rýchly rast svetových cien potravín pocítili.  Nie náhodou začiatkom roka 2011 vypukla vlna arabských revolúcií, ktorá pokračuje dodnes. Rovnako ako hladomor v chudobnom Jemene, kde  už dnes hladuje okolo 10 miliónov ľudí.

FPI sa po celý rok 2011 držal na rekordnej výške zodpovedajúcej dvojnásobku priemerných nominálnych hodnôt v rokoch 1990 až 2006, ale v uplynulých mesiacoch začal opatrne klesať. Až do júla, keď sa  prudko otočil a začal šplhať hore. Zatiaľ stúpol "len" o 6%, ale pohľad na grafy ilustrujúce dlhodobý vývoj ukazuje, že je to ešte prudší rast ako po ruských horúčavách v lete 2010. 

Ak registrujete to podstatné, čo sa tento rok deje v Spojených štátoch amerických – nie, nemám na mysli volebnú kampaň - potom tušíte správne. Začiatok prudkého rastu svetových cien potravín je dôsledkom extrémnych horúčav a krutého sucha, ktoré postihli viac ako polovicu územia USA, vrátane najúrodnejších poľnohospodárskych území. „Veľké sucho roku 2012“ čoraz viac pripomína katastrofálne 30-te roky 20. storočia, dobu „Dust Bowl“,  keď sa rozľahlé polia rozoraných amerických prérií v Oklahome, Kansase a v priľahlých štátoch USA premenili na púšte a obrovské prachové búrky pokrývali hrubými vrstvami prachu Chicago, New York a Washington. Prachové búrky ešte nezačali, ale polia sú už suché a dávno zabudnutý pojem dust bowl – prachová misa - sa vracia do slovníka amerických médií a verejnosti. Opakovanie podobne suchých rokov v kombinácii s rýchlo klesajúcou hladinou obrovského zásobníka podzemných vôd Ogallala môžu zničiť jednu z najdôležitejších poľnohospodárskych oblastí USA. Spojené štáty sú pritom zďaleka najväčším exportérom pšenice a kukurice na svete: pokles americkej úrody je preto zásadný pre  svetový obchod s dvomi z troch najdôležitejších plodín živiacich ľudstvo.  Tretia kľúčová plodina  - ryža - sa medzinárodne obchoduje mnohonásobne menej.

Nižšia úroda nebude len v USA, ale aj v Rusku a tiež u nás doma a v niektorých susedných krajinách, čo tiež nie je z miestneho pohľadu bezvýznamné.  V júli stúpli svetové ceny potravín o 6%, ceny zrnovín – hlavnej potravinovej zložky celého ľudstva – však stúpli už o 17%. Toto je len začiatok. Dá sa odôvodnene predpokladať,  že najneskôr na jeseň padnú historické rekordy a ceny potravín budú ďalej stúpať. Otázka, ktorú by si mali klásť nielen politici, ale aj bežní občania je:  kam ceny vystrelia do jari 2013? Čím skôr si ju položíte, tým viac budete mať času pripraviť sa. Občania Slovenska nebudú pred ich rastom nijak chránení.


Text vyšiel aj v denníku Pravda.





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Od hier späť k chlebu
2.9.2012 17:32 | Lukas Zorad

Tak veru, dust bowl popisany aj v septembrovom Nat Geo ngm.nationalgeographic.com/201...
Ad: Od hier späť k chlebu
23.8.2012 09:59 | Peter Kupčík

Pre Milan1: Ďakujem za upozornenie na zaujímavý článok. Stále však platí, že pokiaľ ide o komunikáciu medzi genotypom a fenotypom, tak vždy smeruje z genotypu na fenotyp. Stravou nemeníme DNA, môžeme tak maximálne aktivovať čítanie a používanie niektorých jej časti.
Ad: Od hier späť k chlebu
23.8.2012 09:31 | Milan1

Ad peter Kupčík "Naša genetický výbava ovplyvňuje naše zdravie a do istej miery možno aj správanie, ale opačný vplyv je nulový - môžeme jesť čokoľvek, nezmení to našu DNA, ani DNA, ktorú odovzdávame potomkom." Nemáš pravdu, epigenetika peukazala, že to nie tak nemenné a stravovacími navykmi zmenené spravanie genov ide aj dediť http://nataliablahova.blog.sme.sk/c/223496/Zapnime-si-dobre-geny-Epigenetika-a-nahradne-rodicovstvo.html
Ad: Od hier späť k chlebu
22.8.2012 21:06 | Peter Kupčík

Mám výhrady ku príspevku od gibariana. Akoby apriori predpokladal, že stravovanie má vplyv na kvalitu genetického kódu. To však nie je pravda. Ak by vegetariánstvo bolo zdraviu škodlivé, jeho zhubný vplyv by sa musel naplno prejaviť už v prvej generácii. Naša genetický výbava ovplyvňuje naše zdravie a do istej miery možno aj správanie, ale opačný vplyv je nulový - môžeme jesť čokoľvek, nezmení to našu DNA, ani DNA, ktorú odovzdávame potomkom. Ťažko uveriť jednoznačne pozitívnemu vplyvu mäsitej stravy na ľudí keď si uvedomíme, že na svete sú celé kultúry, ktoré sa bez nej zaobídu a nebadať, že by im to škodilo. Stovky miliónov vegetariánov už po desiatky generácií nejedli mäso a nezdá sa, že by im to škodilo. Človek vo svojej všežravosti zrejme dokáže byť rovnako mäsožravcom aj vegetariánom.
Ad: Od hier späť k chlebu
22.8.2012 18:07 | Roman Kanala

Americkí plytvoši vyhadzujú 40% potravín: http://www.aktuality.sk/clanok/212610/americania-vyhadzuju-takmer-polovicu-potravin/
Ad: Od hier späť k chlebu
22.8.2012 10:59 | fufo

uf to je ina kava ten prispevok p. Kanalu, myslim to ironicky. Len zopar zakladnych pojmov, na ktore by sa este pan Kanala mohol pozriet a spojit to nejako dohromady: biopaliva z polnohospodarskych plodin, dodacny system a cenova politika agrosveta, starocia sedliackeho obhospodarovania krajiny spolu s kravickami,oveckami,kozickami..
Ad: Od hier späť k chlebu
21.8.2012 22:56 | gibarian

V prvom rade musim povedat, ze mam rad, az na vynimky, clanky Juraja Mesika, ba dokonca ja eseje a clanky jeho zeny. Ale teraz ma prekvapil Roman Kanala. takto chronicky prispievatel, s celkom dobrym prispevkom. Mam len malu vyhradu, je asi vegan, ci vegetarian. Je dost dokazane, ze zivocisne bunky su dolezite pre tvorbu mozgovych. Tak pitekantrop mohol nastupit vitaznu cestu k druhu homo sapiens. Nakoniec lovci mamutov alebo sobov neboli ziadny vegani. Vid Inuitov. Ak chce mat clovek svoju agresivitu a hybat svetom, musi jest maso. Takze o 100 rokov ak budeme vegani uz budeme degenerati alebo nebudeme. Co tak lekarska studia o detoch druhogeneracnych veganov? A propo, ked ma byt clovek bylinozravec, preco ma chrup vsezravca? Ale, ked chce byt niekto vegan a vedie k tomu aj svoje deti, s tym suhlasim. Za 3 generacie tito ludia nebudu existovat. Jednoducho sa treba pozriet pravde priamo do oci. Cela ludska civilizacia je jedna nekonecna agresia. Niekedy sa vola pokrok, inokedy liberalna spolocnost. Je to stale to iste, bezbreha agresia. Na tom je ludstvo postavene. Takze maso. Tym netvrdim, ze to nie je slepa ulicka vyvoja. A co tak Velkonocny ostrov? Keby obyvatelia boli vegani mozno prirodzene zdegeneruju a vymru, ale oni nie. Radsej boli v poslednej faze vyvoja ich civilazcie kanibalmi. Tak to asi bude asi aj s nasou civilizaciou. A inac obliehanie Leningradu. Dala sa zut trava, ale opak bol pravdou. Takze tak.
Ad: Od hier späť k chlebu
21.8.2012 12:20 | Kravčík

Juro, na chleba potrebuješ vodu a na to v scenároch aj ochanari zabudajú: http://kravcik.blog.sme.sk/c/306050/Zosmiesnovane-hradzky-setria-statu-miliony.html
Ad: Od hier späť k chlebu
20.8.2012 16:45 | Roman Kanala

Táto planéta by dokázala zvládnuť aj tých súčasných 7 miliárd, ak by sa ľudia nesprávali ako zvery. Prvé zverstvo je požieranie zverov. Požieranie zverov je zodpovedné za obrovské plytvanie biomasou, veľké znečistenie nespracovanými exkrementmi zverov a množstvo spotrebovanej energie pre nič za nič. Konverzia vegetálnej biomasy na svalovú hmotu zvierat je v najlepšom prípade účinná tak 1:2 až 1:3, ale pozor, len asi 1/3 hmotnosti zvieraťa skončí u mäsiara ako jedlo pre človeka. Zbytok sú kosti, rohy, vnútornosti, krv, koža, kopytá. Existuje jedna ryba, ktorá konvertuje riasy na svalovú hmotu 1:1, ale to je výnimka. Monogastrické zvieratá (s jedným žalúdkom) sú chúlostivé a neúčinné konvertory. Krava má štyri žalúdky a strávi aj celulózu. Najhoršie sú sliepky, ktoré väčšinu živín prepustia cez zažívací trakt len tak. Ak by človek nepožieral mŕtvoly, ušetrilo by sa i krmivo, i palivo, i orná plocha. Požieranie svalovej hmoty uhynulých zvierat je ekonomicky možné len vďaka masívnym štátnym subvenciám. Druhé veľké zverstvo sú biopalivá. I tie sú ekonomicky výhodné len vďaka štátnym subvenciám, ale aj to len v úzkoprsom a krátkozrakom technokratickom poňatí, ak sa berú len finančné toky a zanedbá sa ochudobňovanie pôdy. Len hlupák prežiera kapitál, ktorý ho živí. Hlupák alebo sociálista, viď Fico. Tretie veľké zverstvo je plytvanie potravinami. Kvôli záručnej lehote sa vyhadzuje 1/4 až 1/3 potravín. Na Americku aj viac. Američania sú hrozní plytvači. Pritom ak konzerva vydržala rok, dva či päť, tak ešte vydrží tri dni. V Etiópii by sa potešili aj takej. No a najhoršie je učiť deti, že dostanú na tanier veľký rezeň a ak ho nechcú, nemusia, vyhodí sa. Treba ich doniesť do bitúnku, aby sa pozreli, ako sa robí mäsko na tanier. Dve noci nebudú spať a potom sa stanú vegetariánmi. O sto rokov budeme vegetariánmi aj tak všetci.

» Vaše reakcie (9)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Bezpečnosť a ozbrojené konflikty, Ekonomika, Štátna správa, Poľnohospodárstvo



[22378]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS