spájame ľudí, ktorí menia svet
Neziskový sektor | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
16.11.2009 | Juraj Marušiak |

Za dvadsať rokov po politických zmenách v novembri 1989 sa život občanov radikálne zmenil. Môžeme slobodne cestovať po svete, máme nezávislý štát a členstvom v EÚ sme sa stali súčasťou spoločenstva vyspelých štátov. Samozrejmosťou sú slobodné voľby a urobil sa veľký krok v modernizácii krajiny. To však neznamená, že máme dôvod tváriť sa, že sme spokojní.


Ak má Slovensko napredovať ďalej, nemôže byť zahľadené samo do seba. Nemôže sa porovnávať so sebou samým spred desiatich alebo nebodaj dvadsiatich rokov. Musí sa porovnávať s vyspelým svetom a klásť si výzvy do budúcnosti. Ak sloboda nemá stratiť svoj obsah, musí byť považovaná za samozrejmosť, za ten inštitucionálny a kultúrny rámec, v rámci ktorého a s využitím ktorého občania presadzujú svoje záujmy a potreby. Takisto nezávislá štátnosť existuje nie preto, aby sme za ňu donekonečna niekomu vzdávali vďaku, ale je pre nás nástrojom, prostredníctvom ktorého sa má Slovensko stať dôstojným miestom pre život všetkých jeho občanov bez ohľadu na národnosť, politické presvedčenie, rasu, pohlavie, ale aj sociálne postavenie.

Aj keď sa to môže mnohým zdať ako nedávna minulosť, v skutočnosti dvadsať rokov predstavuje život jednej generácie. Dvadsať rokov trvala prvá Československá republika, dvadsať rokov predstavovalo epochu medzi nastolením komunistického monopolu moci a prvým pokusom o jeho povalenie, dvadsať rokov takisto trvalo od okupácie krajiny po definitívny koniec normalizačného režimu. Dvadsať rokov je veľa v živote krajiny i v živote jednotlivca.

Práve vďaka slobode, ktorá sa po novembri 1989 stala každodennou súčasťou nášho života, si nemyslíme, že dvadsiate výročie zamatovej revolúcie by malo byť príležitosťou pre sebauspokojenie. Získaná sloboda, bez ktorej a mimo ktorej si nedokážeme predstaviť budúcnosť svoju ani svojej krajiny, nám dáva právo byť nespokojní. Práve vďaka tomu, že chceme a dokážeme myslieť a konať slobodne, vidíme, koľko Slovensku chýba k tomu, aby sa obsah cieľov, ktoré si spoločnosť v novembri 1989 vytýčila, naplnil reálnym obsahom.

Práve naopak, znepokojuje nás narastajúca apatia, nechuť uvažovať o nových výzvach. Politické elity aj médiá sa nás každodenne snažia presviedčať, že neexistuje alternatíva k existujúcim riešeniam. Z politiky sa vytráca obsah, politický zápas prestáva byť súperením odlišných predstáv o budúcnosti krajiny a zvrháva sa na súboj finančných a podnikateľských skupín. Reálny dialóg sa nahrádza politickým marketingom. Hoci Ústava SR garantuje slobodu slova, namiesto diskusie o zásadných otázkach, ktoré majú dlhodobý vplyv na budúcnosť štátu aj jednotlivca, ako bola napr. dôchodková reforma, sme svedkami jej absencie a snahy o jej potieranie. Sú občania, vystavení masívnemu tlaku propagandy a zosmiešňovaniu každého odlišného názoru, alebo rozoštvávaniu obyvateľstva na národnostnom princípe skutočne slobodní? Je tragické, že sa k takýmto metódam uchyľujú politické sily, ktoré za svoju agendu považujú ochranu slobody a ľudských práv, alebo ochranu národno-štátnych záujmov Slovenska.

Partikulárne záujmy sú permanentne povyšované nad záujmy občanov, ako sme toho svedkami nielen pri arogantom postupe moci v prípade vybudovania skládky odpadov v blízkosti ľudských obydlí v Pezinku. Znepokojuje nás najmä to, že príslušníci navzájom prepojených politických a podnikateľských elít nenesú žiadne dôsledky ani za tie činy, ktoré sú v evidentnom rozpore so zákonom. Znepokojuje nás, že azda žiadna významnejšia „kauza“ uplynulých dvadsiatich rokov nebola dostatočne vyšetrená, nieto ešte potrestaná. Naopak, politické špičky sabotujú prijatie základných noriem, ktoré by posilnili dôveru občanov v štát, ako napr. zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Znepokojuje nás nízka dôvera občanov vo vymáhateľnosť práva a celkovo v justíciu, keď sa pre prieťahy v súdnictve, činnosť exekútorov, šikanovanie nepohodlných sudcov a korupčné škandály osôb, ktoré by mali garantovať fungovanie právneho štátu, mnohí občania musia zamýšľať, či je vôbec naplnené jedno zo základných ustanovení Ústavy SR, hovoriace o rovnosti všetkých pred zákonom a či toto ustanovenie ich najvyšší predstavitelia vôbec poznajú.

Pokiaľ politické elity v čase narastajúcej ekonomickej krízy nepovažujú za svoju prioritu otázky ekonomického vývoja, nediskutujú o tom, ako zabrániť prehlbovaniu sociálneho a ekonomického prepadu a ako naštartovať vyváženejší rozvoj krajiny, ale za svoju prioritu považujú súperenie o prostriedky z európskych fondov, musíme sa opýtať, do akej miery im záleží na osude vlastnej krajiny. Ako je možné, že sú občania neustále šikanovaní narastajúcou byrokraciou v situácii, keď štát nielenže zlyháva pri plnení tých ustanovení Ústavy SR, ktoré hovoria o bezplatnom prístupe k školstvu a zdravotníctvu, ale otvorene odmieta zodpovednosť za sociálne postavenie svojich občanov? Je možné ešte hovoriť o slobode, pokiaľ politické špičky tvrdia, že jedinou funkciou štátu, ktorý existuje z daní všetkých občanov, je jeho represívna funkcia?

Popri rovnosti, bez ktorej je sloboda jednotlivca nemysliteľná, sú to aj hodnoty solidarity, ktoré garantujú občanovi jej každodenné naplnenie. Nárast egoizmu vyvolávaný politikou prehlbovania sociálnych rozdielov môže v budúcnosti viesť k takej polarizácii spoločnosti, ktorá bude viesť k posilňovaniu represií a k úplnému vyprázdneniu obsahu pojmov sloboda a demokracia.

Sme teda konfrontovaní s reálnou hrozbou, že občania o slobodu, získanú v roku 1989, napokon prídu. Nenechajme si preto nahovoriť, že rozhodovanie o našich najzákladnejších záujmoch, ako sú otázky ekonomiky, sociálnej politiky či vlastnej bezpečnosti, sú výlučnou doménou odborníkov, ktorí sa nemusia nikomu za svoje konanie zodpovedať. Autori podobných myšlienok totiž útočia na základné posolstvo novembra 1989, ktorým bolo „vziať veci do vlastných rúk.“

Práve výzva, aby sme vzali veci do vlastných rúk, je to, čo bolo aktuálne rovnako pred dvadsiatimi rokmi, ako aj dnes. Rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi, aj pre dnešok platí, že svoju slobodu a ľudskú dôstojnosť nebudeme mať, pokiaľ o ne nebudeme viesť každodenný zápas. Naším úmyslom je vyzvať občanov k dialógu o budúcnosti Slovenska. Cieľom má byť obnova dôvery občanov vo vlastnú budúcnosť, v štátne inštitúcie, ktoré žijú z ich daní, a v prvom rade – dôvery ľudí samých v seba. Pokiaľ základom fungovania spoločnosti nie je dôvera, zákonite sa ním stáva strach a represia. Práve takémuto režimu občania v novembri 1989 povedali „dosť.“

Vzhľadom na to, že súčasné politické elity zlyhávajú pri plnení tých úloh, ktoré považujeme za ich prvoradé poslanie a ktoré v našich očiach predstavujú naplnenie myšlienok novembra 1989, našu výzvu adresujeme nie im, ale všetkým občanom Slovenska, ktorým osud vlastnej krajiny nie je ľahostajný.


Signatári:

Martin Braxatoris (Bratislava), Zdenek Dekický (Želiezovce), Ján Hradiský (Slovenská Ľupča), Tomáš Kakula (Bratislava), Juraj Marušiak (Bratislava), Miroslav Pazdurko (Liptovský Mikuláš), Vladimír Sečanský (Bratislava), Peter Šimšík (Levice)





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
30.11.2009 23:02 | gibarian

Milí dvaja, až, prispievatelia. Vidím že "viktor" ma hneď identifikoval :-). To sa takýmto prispievateľom často stáva. "Július Bosák" je trocha ťažší oriešok, ale urobil chybu, napísal, že ma označil za fašistu. On je snáď pravoverný sionista? "Viktor" sa rozčúlil za mimovládky. Prosím, nech objektívne uvedie ich sponzorov! Tieto reči sú o ničom ja viem, vy viete. Problémom pre vás je ten, že čoraz viac občanov SR začína vedieť a vidieť. Proces, ktorý sa nedá zastaviť. Takže vy si píšte, ja si píšem. Dúfam, že oceňujete, že nepoužívam vulgarizmy, ako veľa ľudí vám blízkych. Takže, za krátky čas zasa do videnia! :-)
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
27.11.2009 19:23 | Viktor

gibarian, teba netreba nijako nalepkovat, to co pises hovori samo za seba...a ziadne ine dokazy uz ani netreba
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
27.11.2009 13:52 | julianBosakSt

...anonymko, to aj mna ste zahrnuli medzi "Drahých primitívnych prispievatelov", ktori vas "Bez dôkazov obvinili a onálepkovali z fašizmu"?...
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
27.11.2009 00:31 | gibarian

Drahý primitívni prispievatelia. Bez dôkazov ste ma obvinili a onálepkovali z fašizmu. Myslím si, že vo vlastenej hlave to nemáte v poriadku. Tá vaša stratégia je všeobecne známa a nové ovečky k tzv."slušným občanom" nepritiahnete. Je mi poctou, že som váš protivník. BTW: tak blbých ľudí ako ste vy som ešte nezažil, žiadna spätná väzba. Jednoducho hlupáci, ktorí si namýšľajú,že môžu niekoho v tejto spoločnosti ešte ovplyvniť.
Prosto hlupáci žijúci vo svojich snoch!
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
25.11.2009 15:33 | julianBosakSt

...korekcia predosleho:
...16.11. sa v Ke v "kulturnom centre" v Tabacke konala diskusia Fedora Gala so sebou samym - bol som tam a dozvedel som sa, ze diskutujuci si v 89. myslel, ze demokracia implikuje slobodu, ale teraz uz vie, ze nie - "sloboda neprichadza z vonka, sloboda je v srdci a v hlave", poucil nas Gal - skoda, ze to nevedel pred 89., boli by sme sa vyhli tej trapnej a tragickej hre na iluzornu "slobodu a demokraciu"...
...so vztahom slobody ku kapitalizmu je to este horsie - kapitalizmus priam neguje slobodu, lebo je zalozeny na peniazoch a clovek na nich zavisly nemoze byt slobodny, ale na to pan Gal este neprisiel - o tom nas pouci v roku 2029...":O(
...tym som chcel povedat, ze podla Vyhlasenia sa dnes deje to, preco sme zvrhli predosly rezim - no ale potom sme spravili chybu, lebo potlacanie slobody a demokracie nie je vlastne socializmu, ale kazdemu rezimu, ktoremu sa nedari - inac povedane, "zrusit" treba tych, ktori deformuju rezim a z rezimov si treba vybrat ten, ktory je ludskejsi...
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
23.11.2009 16:24 | julianBosakSt

...16.11. sa v Ke v "kulturnom centre" v Tabacke konala diskusia Fedora Gala so sebou samym - bol som tam a dozvedel som sa, ze diskutujuci si v 89. mslel, ze demokracia implikuje slobodu, ale teraz uz vie, ze nie - sloboda neprichadza z vonka, sloboda je v srdci a v hlave, poucil nas Gal - skoda, ze to pred 89., boli by sme sa vyhli tej trapnej a tragickej hre na iluzornu "slobodu a demokraciu"...
...so vztahom slobody ku kapitalizmu je to este horsie - kapitalizmus priam neguje slobodu, lebo je zalozeny na peniazoch a clovek na nich zavisly nemoze byt slobodny, ale na to pan Gal este neprisiel - o tom nas pouci v roku 2029...":O(
...tym som chcel povedat, ze podla vyhlasenia sa dnes deje to, preco sme zvrhli predosly rezim - no ale potom sme spravili chybu, lebo potlacanie slobody a demokracie nie je vlastne socializmu, ale kazdemu rezimu, ktoremu sa nedari - inac povedane, "zrusit" treba tych, ktori deformuju rezim a z rezimov si treba vybrat ten, ktory je ludskejsi...
Ad: Juraj, Viktor
23.11.2009 16:00 | julianBosakSt

...je nebezpecne, ked demokrati prenechaju pravdu fasistom...":O(
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
22.11.2009 22:36 | Juraj

Gibarian: presne tak ako hovorí Viktor. Inak, ani v Mein Kampfe to lepšie nenapísali. Zdá sa mi, že si si už obliekol hnedé slipy, lebo v každom prípade ten tvoj príspevok smrdí príšerne.
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
22.11.2009 22:27 | Viktor

Gibarian: "Prosto dikcia mimovládok, ako nátlakových inštitúcií svetového sionizmu."
????
toto je veru ina paranoia!!!
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
17.11.2009 15:23 | gibarian

Vyhlásenie je iba ďalší pokus o "beatifikáciu" "slávneho 17.novembra". Pán Bjorn demagogicky spomína list prezidentovi a zastáva sa vozíčkárov, slepých, hluchých atď. iba autisti chýbajú. Zničené životy bežných občanov SR po 1989 ho nezaujímajú. Prosto dikcia mimovládok, ako nátlakových inštitúcií
svetového sionizmu. Nech sa pán Bjorn poučí, jeho kecy už nikto z bežných občanov neberie vážne. A nech má na pamäti, že jemu a jemu podobným raz v budúcnosti vystavíme účet. O tom nech nepochybuje.
Za svinstvá, ktoré sa stali po 1989, keď on a jemu podobní oklamali občanov. Budú platiť. A keď nie on, tak jeho deti alebo vnuci. Božie mlyny melú neustále a zomelú aj tzv.zamat!
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
16.11.2009 22:06 | Erich Geist

Skutocne asi jedine vyhlaenie k 17. novembru 1989, ktore stoji zato si precitat a hlavne sa nad nim zamysliet.
Ad: Vyhlásenie k 20. výročiu novembrových udalostí roku 1989
16.11.2009 21:16 | Ivan Björn

Konečne jeden rozumný článok. Je to iné, ako článok od samotného prezidenta v novinách SME. Tu prispejem mojou reakciou na článok v novinách SME ako dodatok k tomuto výbornému príspevku od pána Marušiaka.

V novinách SME je list od prezidenta Slovenskej republiky.
Môžete si ho prečítať na odkaze: http://www.sme.sk/c/5112899/vyhody-a-garancie-byvaleho-rezim u-nahradila-sloboda-tvrdi-gasparovic.html

Moja reakcia na tento list je ako komentár v novinách SME a zaslaná aj prezidentovi samému osobne. Tu si môžete moju reakciu prečítať v celku:

Úplne som šokovaný z listu prezidenta Gašparoviča. Píše, že sociálne istoty nahradila sloboda. Je to práve sloboda v jednom štáte, ktorá kladie o to väčšiu zodpovednosť na štát, aby mal štrukturálne riešenia a nenechával ľudí s ťažkým osudom tak, ako je to teraz na pospas osudu. Toto na Slovensku chýba. Doposiaľ sa odzrkadľuje v Slovenskom štáte, jedna šikanujúca politika pre rodičov s ŤZP deťmi, pre občanov ŤZP, pre občanov so závažnými chorobami a podobne.

Ja sa pýtam pán prezident, ako to s tou slobodou myslíte?

Akú slobodu má dcéra, ktorá opatruje svoju smrteľne chorú mamu? Dcéra ktorú spoločnosť nepodporí finančne a nedá jej ani prepotrebné pomôcky k opatrovaniu?

Akú slobodu má rodič ťažko postihnutého dieťaťa? Akú podporu dostane od spoločnosti? Čo sa stane s dieťaťom pri smrti rodiča?

Akú slobodu má jeden úplne imobilný vozičkár, ktorý potrebuje asistenciu s prípravou jedenia, kŕmením, asistenciou na WC, s hygienou s uložením sa do postele a podobne? Akú slobodu má, keď mu úrady ironicky oznámia, že dostane iba 4 hodiny asistencie denne?

Akú slobodu majú občania, keď sa neustále porušujú zákony, keď sa stavia na čierno a obmedzuje to zdravé prostredie občanov? Akú slobodu majú hendikepovaní, keď sa ešte aj dnes 20 rokov po revolúcii na nich nemyslí pri upravovaní prostredia?

Akú slobodu majú občania, keď zvolení politici neustále rozkrádajú spoločný majetok a to na úkor štrukturálnych riešení v zdravotníctve a opatere/asistencii a riešení otázok seniorov?

Pán prezident, Váš list zíva zaslepenosťou, primitivizmom a nedôslednou analýzou.
Keby ste napísali, že áno máme slobodu, ale žiaľ ešte sme sa s ňou nenaučili správne zaobchádzať. Politici rozkrádajú, sociálne štruktúry sú nedoriešené a tak je mnoho ľudí v pasci svojich ťažkých osudov, vtedy ak by ste toto napísal, tak by som sa Vám poklonil. Vtedy by ste ukázal, že ste prezident, ktorému na humánnych hodnotách a národe ako takom záleží, ale takto? Som z Vás sklamaný....
Ivan Björn

» Vaše reakcie (12)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Ľudské práva, Občianska spoločnosť, Spoločnosť, Demokracia, Ekonomika, Politika



[15994]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS