spájame ľudí, ktorí menia svet
Neziskový sektor | PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Župné voľby – šanca nerezignovať
22.10.2009 | Juraj Mesík |

Koľko času nám dávajú dejiny - pýta sa vo svojom nedávnom článku na tému župných volieb Peter Javurek a vyslovuje nádej, že po politicky pestrom 20. storočí nás čaká dlhšie obdobie stability. Otázka koľko času nám dávajú dejiny je fundamentálna a naliehavá. Nádej, že je pred nami obdobie stability je podľa všetkého iluzórna.


Mocné globálne trendy - explozívny populačný rast, klimatické zmeny a s nimi spojené suchá a nedostatok potravín, skoré vyčerpanie viacerých doteraz lacných energetických a nerastných zdrojov, predovšetkým ropy, a ďalšie rýchlo sa hromadiace zmeny – ženú ľudstvo do obdobia rastúceho nedostatku a nestability. To už okolo roku 2030 – o krátkych 20 rokov, ako tie, čo nás delia od novembra 89 - vyvrcholí tým, čo John Beddington, hlavný vedecký poradca britskej vlády, na jar 2009 nazval „perfect storm“ – dokonalá búrka. Bohatá a vzdelaná Európa má možno šancu postupne sa adaptovať na nedostatok a nestabilitu a nastúpiť riadený prechod na nižšiu úroveň spotreby.

Rozvojový svet zachvátia behom „perfektnej búrky“ hladomory, prírodné pohromy a občianske aj regionálne vojny. Európa ale môže zvládnuť veľkú transformáciu, ktorá nás čaká a neminie, demokraticky, bez násilia a bez extrémnej biedy. Teda cestou, ktorú britský vedec James Lovelock, otec teórie Gaia, nazval „trvalo udržateľným ústupom“. Môže, ale nemusí. Presadiť sa môže aj šikovne manipulované skupinové sebectvo zvané nacionalizmus vedúce k postupnej destabilizácii Európy samotnej, prípadne len jej periférnych častí. Po nafúknuté ego s veľkým úradom, popierajúce realitu globálneho otepľovania a vyžívajúce sa podkopávaním veľkého európskeho projektu, nemusíme chodiť ďaleko ani dnes, v časoch na ktoré budeme onedlho spomínať ako na časy pohody.

Slovensko ako historická súčasť európskej periférie (dajme bokom zábavné bláboly folklóristov o starých Slovákoch etc.) sa môže vydať obomi cestami. Môžeme nastúpiť cestu kultivovanej pokojnej transformácie k ekonomike stabilného stavu („steady state economy“) koncentrujúcej sa na kvalitu a udržateľnosť života, nie rast spotreby. Alebo v štýle business as usual budeme pokračovať na cestu plnú nepokojov, biedy a násilia páchaného na rozličných obetných baránkoch líšiacich sa od „dobrých Slovákov“ odtieňom pokožky, jazykom, vzdelaním či prejavovanými názormi.

Ktorou cestou pôjdeme ovplyvnia do značnej miery politici, ktorí budú v nasledujúcich štyroch-piatich volebných cykloch viesť krajinu. Preto na nich záleží – a to aj na úrovni miest a regiónov. Žiadna župa, ba ani celá naša päť miliónová krajinka, nemôže zásadným spôsobom zasiahnuť do globálnych trendov: buď sa USA, Čína, EÚ a pár ďalších obrov dokáže rýchlo dohodnúť na účinnej klimatickej politike, alebo zažijeme svet, aký ľudský druh za svoju krátku existenciu ešte nepoznal. Ale aj na úrovni regiónu môžu prezieraví občania a nimi zvolení politici presadiť a realizovať mnohé programy, ktoré nám a našim deťom umožnia včasnú a menej bolestnú adaptáciu na horúci a konzumne chudobnejší svet zajtrajška.

Keď sa veci začnú zhoršovať, mnohí z nás, najmä tí mladší a vzdelanejší, budú mať možnosť vypnúť svetlo, zavrieť za sebou dvere a presunúť sa do iných, menej postihnutých, prosperujúcejších oblastí Európy a sveta. Práve vedomie, že to tu môžeme aj s našimi rodinami  kedykoľvek zbaliť a zanechať po uši zadĺženú krajinu menej mobilným spoluobčanom nám dáva nebezpečný pocit, že si môžeme dovoliť verejnú pasivitu, vrátane pasivity voličskej. V rozhodovaní o výbere politikov pre výzvy budúcnosti záleží na voličoch, ale aj na tých, ktorí sa v čoraz hojnejšom počte rozhodujú nevoliť. Od prelomových volieb roku 1998, ktoré vrátili Slovensko zo šedej zóny mečiar-slotizmu späť na európsku civilizačnú trajektóriu, u nás nepretržite stúpa počet tých, ktorí volia nevoliť. V druhom kole ostatných regionálnych volieb pred 4 rokmi volilo županov už len 11 % občanov – a poslancov aj županov v prvom kole okolo 20 %.  Veľká väčšina dospelých občanov u nás už pravidelne „volí“ vlastné politické nebytie.

Politické strany a niektorí analytici volebnú apatiu radi interpretujú ako prejav toho, že občania sú v zásade s dianím na Slovensku spokojní. Majú vraj pocit, že sa v spoločnosti nič príliš vážne nedeje a všetko je dobre tak. Tak prečo v sobotu obetovať 30 minút voľna a namáhať sa k urnám?  Tento pocit istoty je rozšírený, ale - podľa všetkého čo dnes vieme o smerovaní sveta – veľmi, veľmi klamný.

Iný výklad rastúcej politickej apatie občanov Slovenska hovorí, že ide o výraz sklamania z vývoja po roku 1998, keď dve Dzurindove vlády a v nej zastúpené strany arogantne premrhali dôveru ktorú vtedy dostali. Korupcia a pokračovanie v budovaní kleptokratického štátu boli zradou na príliš mnohých voličoch zmeny, ktorí od víťazov volieb 1998 očakávali podstatne viac ako len lepšie saká a lepšiu angličtinu. Podľa tohto výkladu ľudia, ktorých dôveru SDKÚ, KDH, SMK a ďalší po roku 1998 prešustrovali dávajú volebnou apatiou  najavo svoje sklamanie zo zrady.

Tým, že nevolia, ale politikov nemôžu potrestať. Náš volebný systém je postavený tak, že k svojmu zvoleniu poslanci, župani, starostovia či prezidenti nepotrebujú žiadne minimálne kvórum. To len pre platnosť vôle plebsu prejavenú v  referende potrebujeme u nás 50 %-nú účasť všetkých voličov. Na nič iné požiadavka minimálnej účasti neexistuje! Parlamentné, župné či miestne voľby sú preto platné aj keby sa ich zúčastnili len rodiny a obchodní partneri kandidátov.

Jediným účinným trestom politikov ktorí nás sklamali je zvoliť namiesto nich iných. Ak sú zvolení, je im na celé volebné obdobe spravidla úplne jedno, či s piatimi hlasmi, alebo s piatimi tisíckami hlasov.

Ďalší výklad príčin volebnej apatie u nás hovorí, že ľudia nerozumejú právomociam žúp (miest, Europarlamentu...) a nevolia vraj preto. Výhovorka. Je toľko vecí, ktorým rozumieme ešte omnoho menej a predsa im venujeme omnoho viac času ako voľbám. Ďalšie populárne odôvodnenie je, že voliči nepoznajú  kandidátov. Aká škoda, že kandiduje len tak málo tvárí z televízie a šoubiznisu – to by sa nám volilo... Aj „nepoznanie“ je samozrejme len výhovorka – ak je kandidát či kandidátka čo len trochu spoločensky aktívnejší, určite o ňom niečo zistíme, keď si ich mená naťukáme napríklad do Google. Vyhľadávač agentov Ústavu pamäti národa nám zas povie, či kandidujúci nad štyridsať rokov nemajú v životopisoch spred roku 1989 nejaké temnejšie stránky. Kto s kým sedí vo firmách a mohol by prípadné poslancovanie využívať možno aj na nekalé kšefty nám zas napovie register obchodných a sociálnych sietí  Ani výhovorka „nepoznám kandidátov“ teda u priemerne zdatného užívateľa internetu neobstojí.

Na rozdiel od celoštátnych volieb práve miestne a regionálne voľby dávajú možnosť kandidovať aj kandidátom, ktorí nie sú členmi žiadnych politických strán. Vo svete, kde sú partajné bratstvá niekedy na nerozoznanie od kšeftárskych mafií, práve možnosť voliť nezávislých dáva občanom skutočnú šancu vyberať si. Voliť - a dokonca aj zvoliť – jednotlivcov, ktorí nevstúpili do straníckych bratstiev, v ktorých tak často ruka ruku myje. Alebo voliť členov malých strán, ktoré sa na celoštátnej úrovni nepresadili – možno aj alebo práve preto, že za nimi nestoja sponzori so širokými a hlbokými vreckami schopnými – s prísľubmi neskorších lacných privatizácií a víťazstiev v drahých tendroch - vycálovať desiatky miliónov korún na celoslovenskú volebnú kampaň.

Celkom zjavne to voliči dokážu chápať. V českých miestnych voľbách na jeseň 2006 získali združenia nezávislých kandidátov a jednotliví nezávislí kandidáti spolu viac ako 60 % poslaneckých miest (na Slovensku získali nezávislí v tom istom roku 31 % postov). Najsilnejšia strana – ODS – ich získala len 9,87 % (najsilnejšia strana na Slovensku – Smer – ich , bez koalícií, získala 14,5 %). Nezávislí a rôzne malé zoskupenia sa dokázali v Čechách pomerne dobre presadiť aj v minuloročných regionálnych voľbách. Nakoniec po príklady nemusíme chodiť k bratom. Aspoň niekoľkí nezávislí kandidáti uspeli na Slovensku vo voľbách v roku 2005 v každom kraji s výnimkou Nitrianskeho kraja, ktorý sa politikom podarilo s jedinou výnimkou dokonale národnostne polarizovať – a občania, ktorí majú hier s etnickými kartami plné zuby im umožnili ich hru úspešne hrať tým, že sa na možnosť voliť práve nezávislých vykašlali.

Každý nevolič má svoje vnútorné odôvodnenie prečo nevolí. Jedno majú ale všetky tieto odôvodnenia spoločné: sú chybné. Naša spoločnosť nie je v poriadku, aby sme si mohli dovoliť luxus nevolenia. Už dnes ide o veľa, a so zhoršujúcim sa stavom sveta pôjde o ešte viac. Najsilnejšie slovenské politické strany sú do špiku presiaknuté korupciou a klientelizmom a samé od seba nemajú dôvod sa zmeniť. Zmeniť ich môžu len ľudia, ktorí pôjdu voliť. Len volič majú možnosť reálne „trestať“ skorumpované politické strany tým, že budú voliť ich nezávislých a malých konkurentov – nevoliči sú nezaujímaví.  Práve miestne a regionálne voľby sú priestorom, kde môžu dať voliči partajam účinne najavo svoje zhnusenie a odmietnutie. Argument o „nerozumení“ vyšším územným celkom je nezmysel: ide o to, koho necháme rozhodovať o miliardách – je užitočné poznať aj detaily, ale  nie sú podstatné. A neobstojí ani argument o nepoznaní kandidátov: aspoň nie u gramotných ľudí a ľudí s prístupom k internetu. Čo je dnes v podstate celá mladá a stredná generácia.

Inteligentný človek má široký výber, ale nemá alternatívu než 14. novembra voliť. Inak volí byť otrokom.


Článok vyšiel v najnovšom vydaní týždenníka Žurnál.





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
1.11.2009 11:48 | Ivan Mirga

Dobrý deň,

p. Mesík,
demokracia je spôsob ako riadiť spoločnosť, jednotlivca i ich budúcnosť. Z tohto je demokracia oprávneným nástrojom vo veci človeka poľudčovať, aby sme tento človek tu mohol žiť nejakých tých tisíc rokov a viac, najmä aby sa medzi sebou nepozabíjal, ináč i otázka dôstojného prežitia týchto dajme tisíc rokov je na mieste. Preto tá demokracia. Avšak, čo zmenila demokracia v našom živote, u nás na Slovensku ? Zmenila ľudí k lepšiemu ? Prestali byť ľudia zištnými, prestali kradnúť, zmenil sa stav korupcie napr. pri hľadaní zamestnania, zveľaďovania rozvoja života na dedinách, v mestách ? DEmokracia ako hovoríte je nástrojom záujmov. Avšak tie záujmy sú len také, aká inteligencia ľudí v spoločnosti existuje. Hovoríte o slušnosti - a naozaj platí ? Takže demokracia - ktorú možno z rovnakých pohnútok odsúdili Sokrates, Platon a Aristoteles je tým pravým orechovým. A demokracia len kvôli voľbám ? - myslím, že tá správna a pravá demokracia si zaslúži trocha viac, trochu inú nadstavbu - ako len voľby. Demokracia je spôsob myslenia. A ako rozmýšľajú naši - no asi tak ako doteraz. Stále to isté.... Princíp technickej vyspelosti a jej základne hovorí jasnou rečou - záujmy vo veci väčšej hedonistickej slasti z uvedomenia si vyššej životnej úrovne alias demokracia v ľudskom myslení. Preto tie záujmy. *Kým človek bude mať menej spôsobov a možností uspokojiť svoje potreby akékoľvek, tým nižšia úroveň demokracie ako nástroja na zlepšenie stavu mysli a konania človeka. RETO CEZ DEMOKRACIU spoločnosť ovládajú akože tí najsulnejší, ktorí len trošilinka popustia ostatným ľuďom z tej pomyselnej voľnosti a slobody. Prečo, lebo sa boja, že stratia moc, teda i svoje záujmy. len silný človek je nezištný, neklame, hovorí pravdu. Máme to nešťastie, že medzi takých je strašne málo alebo vôbec. Najprv sa objaví hlupák, potom ešte väčší a možno ten vyvolený potom je tak slabý, že mu trvá veľa času pre nápravu všetkého. Pozor na týchto demokratov, ktorí sľubujú, ktorí sa prezentujú slušnosťou len distingvovaným správaním... pričom, v hlave majú len osobný prospech. Vivat, pravica, ktorá do posledn´ého dychu oslavuje kapitalizmus, ktorý len kvôli 300 rokov je tam kde je. Ak by bol na počiatku - vedeli by sme, že tento kapitalizmus je len vývodom z feudalizmu a jeho zotrvačnej schopnosti deliť moc len medzi sebou. U nás to pochopia ľudia kedy, tiež až o 200 - 300 rokov ? Čo tak naučiť spoločnosť o metóde moderného myslenia?, ktoré je jediným nástrojom na zmenu v myslení. Niečo ako Nietzche - urobiť z človeka nadčloveka. A z politikov - poslušných ľudí, ktorí majú spoločnosti slúžiť, nie ovládať. My ešte stále potrebujeme diktát, lebo sme nepoučiteľní, preto dobre, že sme sa trocha vrátili späť, stále lepšie ako počúvať pravičiarske nezmysly a sľuby, lebo to majú v hlave zištne pomätené a žijú v minulosti. Politika - demokracia, zatiaľ nie sú to isté ako slušnosť, služba, modernosť, sloboda...
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
31.10.2009 18:43 | juraj mesik

Pan Danis,
ja s Vami plne suhlasim, ze "Potrebujem odborníkov, slušných ľudí, nezištných, tých čo sa nespreveneria svojim hodnotám a ideálom" A mnoho takych ludi tu aj je - problem je, ze tito luda nemaju moc - vacsinu moci u nas maju partajno-mafianske bratstva. Legitimizovana je prave cez proces volieb a legitimizuju ju len a len ti co volia - to ze nejakeho skorumpovaneho primatora alebo zupana u nas zvolime pri vlebnej ucasti 10 - 15 percent nema na moc toho cloveka ani najmensi vplyv. Pravidla demokracie by sa samozrejme dali zmenit - ale zment ich mozu len zvoleni poslanci (v pripade volebnych zakonov na urovni NRSR)prostrednictvoom prijatych zakonov. To, ze je demokraca na Slvensku zbastartedna a ze ju "uniesli" kseftari a zlodeji aby im sluzila ale podla mna neznamena, ze demokraca je v principe zla. demkracia v Svedsku c Norsku funguje - kym napriklad v takej Nigerii je uplnou katastrofou a mnohi ludia vdia vychodisko z korupcie ktra tam vladne len v bnveni vojenskej diktatury. Slovensko je kdes medzi - a je tam vdaka nam, volicom - a nevolicom. Prijemny vikend JM
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
30.10.2009 09:13 | Miroslav Daniš

Myslím si, že sa o zlepšenie toho sveta usilujeme a to nielen týchto posledných „obrodných“ 20 rokov, ale aj pred týmto letopočtom. Nerobíme to z nejakej zištnosti, ale tak to cítime, je to v súlade s našimi životnými postojmi a hodnotami. Ale kde sú všetci tí slušní ľudia, keď sa výsledky akosi nedostavujú. Buď nie sú, alebo sú neslušní. Buď sú spokojní so súčasným status-quo, alebo sú apatickí. Niet ani divu. To čo sme v posledných volebných obdobiach zažívali, je pre tých slušných ohromne frustrujúce. Nedá sa, len plne opäť do bodky súhlasiť s p. Ladou – to sú výsledky našich snažení a reality každodenného života. To je spätná väzba, ktorá nám berie nádej a odplavuje vieru v možné zmeny týmto spôsobom a stavia nás do role štatistov, poddaných a šašov.
Svojho času pán Valér Mikula, literárny kritik, básnik, prekladateľ, prednášateľ na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vo svojej úvahe o voľbách okrem iného sa takto zamýšľa a robí kategorické uzávery : „Stojí tá minútka iluzórneho pocitu, že rozhodujem, za štyri roky bezmocnosti, depresií a hnevu? ... Nemajú to tí voliči jednoduché, ale ani nevoliči si nemajú čo namýšľať – politici nás všetkých zneužijú tak či tak. Len prečo od nás chcú, aby sme pri tomto akte ešte aktívne spolupracovali...slastne a uvedomelo ho vychutnávali?... Voliť znamená odovzdať sa do rúk politikov. Osud je aspoň slepý, politici, žiaľ, nie – naopak, majú vypestovaný ostrozrak, aby dohliadali na naše záujmy“.
Dohliadajú statočne a nepretržite, ale len na tie svoje. Bohužiaľ stalo sa pravidlom, že požiadavky, protesty a snahy občanov boli a sú s ľahkosťou a aroganciou moci hádzané cez palubu. Je už nad slnko jasnejšie, že hlas občana, okrem zlomovej chvíľky predstierania účasti na moci pri volebnom akte, je iba hlasom psa štekajúceho na karavánu. Psi štekajú, karavána ide ďalej. Ak nepomáha demokratický inštitút volieb (výsledok volebného vzorca je - aspoň to tak vyzerá - stále rovnaký, bez ohľadu na dosadené "veličiny" do neho a sebareflexia volených zástupcov ľudu je iba bohapustou utópiou), je otázkou čo teda.
Nakoľko demokracia je skutočne o sile záujmov a väčšinové záujmy delegované pri volebných aktoch určujú na určité obdobie, kde je sever, čo by nebolo až tak neprijateľné, ale čo je neprijateľné, tak tieto väčšinové záujmy nielenže často krát v rukách demokraticky zvolených kandidátov valcujú záujmy menšinové, ale aj záujmy a myšlienky tých, ktorí im túto moc odovzdali. Preto ma demokracia ako inštitút čím ďalej tým viac zrádza, keďže buď nemá v sebe zakódované kontrolné a brzdné mechanizmy, resp. sa z vôle mocných ani nenaštartujú. A tak sa z nás po celú dobu volebného obdobia stávajú bezmocní. Účasť ľudí na moci je skutočne iluzórna. Občianska spoločnosť by mala stáť na skutočných pilieroch demokracie a ak sa to nedarí, tak na nejakých iných. Na akých, toť otázka.
Stále viac ma nahlodáva myšlienka, že nepotrebujem politikov, politické strany a politické garnitúry. Potrebujem odborníkov, slušných ľudí, nezištných, tých čo sa nespreveneria svojim hodnotám a ideálom. Nech sa moc skutočne prinavráti občanom, alebo sa k nim aspoň priblíži. Nemám pocit, že potrebujem stále delegovať svoju moc a svoje rozhodnutia niekomu inému, niekam inde. Či doma, či do sveta. Stále sa niekam vzďaľujeme a tí čo majú byť kompetentní, sú vo svojich rozhodnutiach priveľa nielen voči nám, ale k celej tejto planéte a k životu na nej kontraproduktívni a a preto pre nás neprijateľní. Možno ide o zámer, možno o neschopnosť, možno o nedostatok priamych a korektných informácií. Ale úrodu žneme my. Bolo by dobré dostať to do stavu – čo si zasejeme, to si aj zožneme. Lebo sa mi zdá, že to, čo tu terazky máme, nejako moc nefunguje.
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
29.10.2009 22:21 | Juraj Mesik

Pan Danis,
mate pravdu v tom, ze pokial sluisni ludia v parlamentoch/ zastupitelstvach predstavuju len mensinu, nskorumpovana vacsina ich dokaze zvalcovat. Bol som mestskym aj krajskych [poslancom a zazil som to neraz - je to velmi frustrujuce, aspon pre mna vzdy bolo. Napriek tomu sa domnievam, ze bez toho, aby ludia ako Katreniak, Lichy, Pirosik, priehodova, Hirt v BB alebo Langos v NRSR posobili, zlodeji by kradli este viac a radostnejsie. A tiez si myslim, ze ak by takych ludi bolo viac, dokazali by ustrazit viac veci: demokracia je o sile zaujmov - ak prevladnu poctom slusni ludia, prevladnu slusne sposoby.
Stoji za to o to usilovat - obavam sa ze nemame efektivnejsie sposoby ako sa snazit svet zlepsit. Rad by som sa mylil ale nevidim ich. Prijemny vecer, JM
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
29.10.2009 21:43 | Lada V

No veď práve, ak nejakých pár statočných existuje, tí ostatní ich hravo prehlasujú.Ide ma rozdrapiť, ked napr. pred komunálnymi voľbami má každý vo svojom programe zlepšovanie živ. prostredia, zachovanie zelene v meste a pod. A potom? Ľudia môžu spisovať petície, môžu žiadať, prosiť, môžu sa na hlavu postaviť. Práve tí, ktorých ste volili, vám spravia zo života peklo od večera do rána.A vy sa cítite úplne bezmocní. Nezáleží im na životnom prostredí vlastných voličov, tak im hádam nebude ležať na srdci že niekde v Afrike vysychajú rieky. Situácia chronicky známa z každého volebného obdobia. Sľúbia vám aj modré z neba. a potom? Vždy to isté sklamanie, že sa na vás a vaše potreby opäť vykašľali.
Ja si veľmi dobre uvedomujem závažnosť situácie, v ktorej sa nachádzame. Aj to, že nás čaká znižovanie spotreby, obdobie skromnosti, prehodnocovanie priorít. Lenže u nás sa ešte stále vstupuje do politiky s cieľom tú spotrebu zvyšovať,nie znižovať. A verte mi, že ak ich zvolíme, pár rokov budú mať úplne iné starosti, ako riešiť klimatické zmeny.
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
29.10.2009 10:03 | Miroslav Daniš

Český filozof pán Václav Belohradský má vo všeobecnosti na to odlišný názor – „ak by voľby mohli niečo zmeniť, dávno by ich zrušili“. Samozrejme sa dá o tom polemizovať, ale ak sa budeme baviť o novodobých dejinách na Slovensku, tak potom čo vlastne toto právo ľudu občanom skutočne v intenciách predvolebných sľubov prinieslo ? Celá táto volebná paráda sa potom v tomto kontexte javí, ako „divadlo pre chudobu“.
Osobne vidím problém v širších súvislostiach. Toto bremeno dielčich ale hlavne globálnych problémov nevyriešia politici, ale ľudia samotní. Súhlasím s p. Ladou, že aj nezávislý kadidát sa stane v bahne boja o moc a egoistického zhŕňania materiálnych statkov natoľko závislým, že bez akéhokoľvek ostychu sa spreneverí tomu, čo v predvolebných kortešačkách sľuboval. Česť výnimkám, ktorí vydržia a nepodľahnú týmto pozemským lákadlám. Určite takí sú, treba si ich vážiť a „ukazovať“ ich verejnosti a rozhodne ich do politiky pretláčať. Je ich však málo a sú prevalcovávaní mediálnym tlakom „nezávislých“ médií a mocou peňazí v rukách mocných. Nevyriešime, myslím si, tieto problémy a politici vo svojej ľudskej slabosti už vôbec nie, ak sa nezmení naše myslenie, ak sa ľudstvo neprinavráti k odvrhnutým hodnotám – morálke, slušnosti, pokore, empatii, solidarite, striedmosti a k nastaveniu ich priorít. Ak to aj voliči od kandidátov nebudú vyžadovať a ak to aj nebudú u „vyvolených“ kontrolovať a nebudú mať možnosť obchádzanie sľubov operatívne (nie raz za 4 roky) sankcionovať. Akosi nám to tá demokracia plne neumožňuje a je otázkou, či je to skutočne dobrý politický systém. Ak by tomu tak bolo, že síce „demokracia skutočne nie je dokonalá, ale zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel“, tak sa nad tým treba skutočne rýchlo zamyslieť a „vynájsť“ niečo lepšie. Lebo globálne zmeny – klimatické, či úbytok zdrojov na tejto modrej planéte a nastolenie nerovnováhy, nestabilita, či etnické nepokoje má na rováši aj demokracia v podaní demokraticky zvolených politikov.
Je preto nanajvýš nutné, aby sa ľudstvo začalo správať zodpovedne. Je najvyšší čas niečo zmeniť. Ľudia to vedia, cítia a rozhodne pre svoju existenciu potrebujú. Ale majú voľby možnosť niečo zmeniť ? Chcú zvolení kandidáti vôbec niečo zmeniť ? Ak áno, prečo sa tak, a nielen zo zorného uhla Slovenska, zatiaľ toho veľa nestalo a pritom signálov a zdvihnutých prstov bolo a je nespočetne a stojíme pred najväčšou a zásadnou dilemou ľudstva. Prežije ? Ak áno, za akých podmienok, za akých obetí a akú cestu si zvolí.
Možno tie voľby sú nástrojom. Možno. Žeby sme to ešte skúsili ?
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
28.10.2009 19:54 | Juraj Mesik

Pani Lada,
to co popisujete je pravda v mnohych pripadoch, napriek tomu poznam aj mnozstvo vynimiek - ludi, ktori boli alebo su poslancami a nikdy sa nezbastardili - ludia ako Jano Langos na urovni velkeho ludoveho churalu v bratislave, alebo na urovni mesta kde zijem - Banskej Bystrice - poslanci ako Palo Katreniak, Milan Lichy, Ludmila Priehodova ci Vlado Pirosik / a to nemenujem vsetkych. Ano, mnohi sa pokryvia - ale to neznamena, ze neexistuju ludia, ktori si dokazu zachovat integritu, nekradnu a presadzuju podla najlepsieho vedomia a svedomia spravne veci a zaujmy obcanov.
Mozno som prilis optimista, ale myslim si, ze taki ludia sa vyskytuju vo vacsine ak nie v kazdom meste a regione. Horsie je, ze mnohi slusni ludia rezignovali na sancu pokusit sa veci v nasej spolocnosti zemit a nekandiduju. A cast z nich demotivuje vedomie, ze aj keby kandidovali, mnohi slusni ludia sa vykaslu prist volit. Moj nazor je, ze slusni ludia by mali kandidovat a rozhodne maju volit. Zasadne veci sa inak v nasej spolocnosti nezmenia - aspon nie zvnutra.
Tolko v rychlosti z horucej delty Nigeru, kde - a hovoria to tunajsi ludia, nie nejaki akademici, v poslednej dobe uz nemaju obdobia sucha. Naopak v severnej Nigerii v pasme Sahelu maju obdobia sucha coraz dlhsie - tiez citujem tunajsich ludi. To len na margo klimatickych zmien a sveta do ktoreho sa valime ako neriadena strela - v tomto pripade v najludnatejsej krajine Afriky.
Prijemny vecer, Juraj Mesik
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
27.10.2009 22:14 | Lada V

Článok je skutočne zaujímavý. ALE, pán Mesík, ako keby ste nežili na Slovensku! Vy si skutočne myslíte, že toto náročné obdobie nám pomôžu preklenúť naši poslanci? Obávam sa, že župné voľby, ale aj komunálne, či parlamentné budú mať akurát ten efekt, že prehĺbia už spomínanú klimatickú krízu, lebo sa na ne spotrebuje nehorázne množstvo papiera. Už aj dnes sme mali plné schránky predvolebných letákov. Osobne poznám dvoch kandidátov na post poslancov do VUC. Jeden bývalý a druhý terajší starosta mestečka na strednom Slovensku. Ako starostovia veľa vody nenamútili, ale to čo teraz sľubujú....nó,tak to je už iná káva.
Skutočne si myslím, že klimatické zmeny je to posledné, čo kandidátom na poslancov nedá spávať. Sú to práve tie plné korýtka, čo na nich zdiaľky mávajú. Tie im berú spánok!
Mám 46 rokov a ešte som nezažila, že by niektorý poslanec vo svojej funkcii nezabudol, čo pred voľbami sľuboval a do konca funkčného obdobia zostal čistý, bezúhonný a nespreneveril sa tomu, čo sľuboval. Ak takého poznáte, ukážte mi ho.
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
26.10.2009 21:17 | Karol Nagy

Samé bláboly, Duro. Ale ked sa máš postaviť k naprave konkretnej veci, ktorá záujmu očanov o verejne veci určite neprispieva, to čušíš, že. Tak ako na e-mail, ktorý som Ti včera poslal - Nedovoľme vláde opovrhovat volebným zákonom! http://www.volby.estranky.sk/clanky/clanky/otvoreny-list
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
26.10.2009 21:07 | Ivan Mirga

opäť som zabudol, stáva mi to často vtedy, keď si článok ( príbeh ) prečítam znova. Doplňujem - kozmopolitizmus je odvodené od myslenia a hodnoty - rovnosť, spravodlivosť ( teória spravodlivosti ), morálky jednotnej k samému i druhým ( národom, národnostiam )a myšlienky jedinej ľudskej dôstojnosti. V žiadnom prípade nejde o nacionalizmus, ktorý sa vždy stane zánikom tej ktorej spoločnosti, opäť dejiny - Rím, Germany, USA. A pokiaľ viem, staroslovieni boli, to iste, avšak už ani pán Boh nevie ako to bolo - takže treba byť opatrný, pretože pistaelia dejín občas skresľujú históriu, niekdy si ju i domyslia. Na tom by nič nebolo, avšak čo s takými historikmi, ktorí nemajú reálnu predstavivosť a nevedia čo je komparácia - ľudia u nás sa nemenia.
A k politikom a la Radičová, ak všetci nevidia, že tu s nami niekto hrá falošnú hru, ktorú je vidno z očí, niekto tu hovorí o tom, že neexistuje sociálny štát a podobne, chce vedome šiť zákony na určité skupiny občanov SR - tak potom už neviem. Ten hovorí o sociálnom štáte, ktorý nemá potuchy o filozofii sociálneho štátu - ten, ktorý nikdy nepochopil termín trvalej udržateľnosti a smerovania sveta. Hovorím o tzv. pravici - tzv. preto, lebo i v tomto pochybujem, či vedia, čo znamená pravica. Viď. ich dogmatické tvrdenie o božej prozreteľnosti a tvrdení všemohúcnosti voľného trhu ! á, zabudol som, žeby sa teraz poučili? Zase pochybujem. Preto asi hovoria o nejakej potrebnej solidarite, ktorú predtým vymazali z ľudskej racionálnej platformy - lebo vedeli po anglicky. a vedeli sa dobre klaňať klamlivej myšlienke, myslím, že politici by mali byť i dobrí prognostici, či mýlim sa, asi.
Ivan Mirga
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
26.10.2009 20:42 | Ivan Mirga

Dobrý článok, pán Mesík,
i keď musím priznať, že viacej ducha máte v textoch o náboženstve. Ste jeden z dvoch autorov, na ktorých občas reagujem, lebo vaše články majú hlavu a pätu, píšete vecne k dôležitým veciam.
Voľby o ktorých hovoríte - ak dovolíte, moje konštatovanie : ... koho voliť ? nezávislých, apolitikov... ? Možno takí existujú, ale verte, že ich je minimum - štyria z 50000. Vždy potom či chcú alebo nechcú, sa pridajú k niekomu... prečo? Poznáte, z Vašich slov - históriu, dejiny a teda sociálnu psychol´giu. Správne uvažujte o ďalšom smerovaní či budúcnosti našej krajiny aj keď to trochu zakrývate budúcnosťou sveta či Európy. Čo nám teda ostáva, ako si vybrať to menšie zlo?! Musí prejsť ešte veľa vody a veľa zmien prírodných, aby veľká väčšina z nás pochopila o čo ide v živote - t.j. čo je dobré ale hlavne správne... Lebo čo je dobré pre niekoho z nás - nemusí byť dobré pre tretieho, druhého a už vôbec nepochybujem, že každé "dobro" sa vždy dokáže zneužiť. ( zatiaľ sa to vždy takto stalo...takže, čo a ako ďalej okrem toho, že sa zbalia švestky, veď nie každý na to má... neviem. Ja neviem.
Pekný deň, pozdravujem
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
23.10.2009 22:46 | giabarian

Ako čítam, samé oslavné rekcie priateľov na Váš článok pán Mesík :-). Naozaj gratulujem, ba aj článok je v podstate OK. Len nechápem, načo ste doň zamotali nacionalizmus, iste ste nemysleli USA, kde občania nacionalisticky pred domom vyvesujú zástavu s "hviezdami a pruhmi" :-). Mysleli ste ten náš, prípadne o "starých Slovákoch". Viete, Vy a vaši priatelia iste uznávajú starých Čechov, Maďarov, Poliakov, Nemcov, Francúzov etc. a tak nechápem, čo Vám zavadzia na na starých Slovákoch. Viete, kozmopolitizmus sa už nenosí. Odhliadnuc od týchto
naozaj zbytočností /možno si myslíte opak/ je článok ako-tak. Verte, že ja pôjdem voliť. Nakoniec predtým sme to dobre natreli Ivetke Radičovej, nie? Pozdravujte Olinku, tí ružoví kukláči sú naozaj dosť nechutní. To myslím vážne.
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
23.10.2009 20:59 | Peter Sabo

Patrim k tym, ktori tu s Jurajom Mesikom neraz polemizovali ohladne clankov tykajucich sa krestanstva, ale musim uznat, ze vyzvu, ktoru dnes institut volieb pre volicov predstavuje vystihol presne. Aj z mnozstva sprav " o stave sveta" je evidentne, ze nas cakaju velmi tazke casy a v tomto kontexte sa nezaujem o volby stava hazardom.

Juraj, vdaka, ze si nam to pripomenul. Akurat si dovolim pripomenut aj to, ze je to prave krestanstvo, ktore je klucovym zdrojom myslienky rovnosti ludi - z pohladu moralky, zakona aj nasej zodpovednosti. Ako o tom brilnatne pise Dinesh D´Souza v knihe "Kresťanstvo a ateizmus úplne inak", treba si vážiť aj tieto nase korene. Lebo nie je nikde napisane, ze ak by sme ich raz odstrihli, ze s nimi nezajde na ubyte aj idea, ze mozeme volit. Idea o ludskej dostojnosti a tym aj o demokracii "pre vsetkych".

Prajem dobry vecer, P.S.
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
22.10.2009 18:44 | roboadamek

S uctou, pan. Mesik!

Po dlhsom case opat prijemny clanok, ktory sa oplatil precitat az do konca. Po Vasich predchadzajucich literarnych prejavoch na temy energetickej sebestacnosti, veternych elektrarni, volieb do EP, nie velmi vhodnych poznamkach o RKC, naozaj dobre citanie.

Robo Adamek
Ad: Župné voľby – šanca nerezignovať
22.10.2009 12:57 | ribka

dobrá práca, pán Mesík!
ďakujem - stačí mi tá druhá polovica ;)

takže už sme 2, čo si to myslíme ;)

môžem Vás citovať s uvedením zdroja+ linku sem?

» Vaše reakcie (15)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Občianska spoločnosť, Samospráva, Demokracia, Politika, Štátna správa



[12913]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS