spájame ľudí, ktorí menia svet
Peter Kupčík
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Keby ja bul štat – 5. časť

Keď som pred týždňom písal o povinnom zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr, nebolo to len z číreho záujmu nezúčastneného pozorovateľa. Naopak, je to téma, ktorá v mojej práci momentálne dominuje a vyzerá to, že ešte nejaký čas dominovať bude.

Samotné zverejňovanie pritom nepredstavuje technický problém. Skôr je to problém organizačný a právny. Kým som to sám nezažil, nevedel som si predstaviť, koľko otázok dokáže vyprodukovať jedna nejasne formulovaná novela zákona. Skúsim uviesť ako príklad nejaké pikošky:

  • Podľa zákona musia povinné osoby zverejniť „faktúry na tovary a služby do desiatich pracovných dní odo dňa ich doručenia povinnej osobe, najneskôr však do 30 dní odo dňa ich zaplatenia“. Čo však s faktúrami, ktoré povinná osoba sama vystavila? Podľa niekoho sú si všetky faktúry rovné a musia byť rovnako zverejnené. Podľa iného tieto faktúry neboli povinnej osobe doručené a teda nikdy neuplynie lehota desiatich pracovných dní odo dňa ich doručenia a teda sa ani nikdy nemusia zverejniť.
  • Vo verejnom obstarávaní sa predmet obstarávania člení na rôzne kategórie podľa toho, či ide o obstarávanie tovarov, prác, alebo služieb. Faktúry za tovary a služby sa zverejňovať musia. Ale čo s faktúrami za práce? Alebo rozdelenie používané pri verejnom obstarávaní v tomto prípade neplatí? Prečo sú teda v zákone spomínané „faktúry na tovary a služby“ a nie len jednoducho faktúry?
  • Košický samosprávny kraj sa snaží pomôcť organizáciám v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a ponúkol im možnosť zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúr na svojom webe. Zákon však hovorí, že povinné osoby musia tieto dokumenty zverejňovať na „svojom webovom sídle“. Znamená to, že povinná osoba musí vlastniť server, na ktorom je jej webové sídlo? To si nemôže dovoliť väčšina organizácií verejnej správy. Bežnou praxou je, že si obce a iné organizácie prenajímajú priestor u webhostingových firiem. A keď môžu zverejňovať údaje u firiem, prečo nie aj u svojho zriaďovateľa?

Keď sa na výklad zákona opýtate desiatich právnikov, dostanete minimálne desať právnych názorov. Nikto sa vám však nezaručí, že práve jeho názor je ten správny. Keď sa tomu nedá vyhnúť, vyberiete si napokon jedno konkrétne riešenie vášho problému a v duchu sa modlíte, aby sa ten výber ukázal ako správny. Alebo aspoň nie veľmi zlý.

Tento stav právnej neistoty sa netýka len momentálnej novelizácie infozákona. Je permanentne prítomný vo všetkých sférach spoločnosti a je to jedna z príčin prevládajúcej „blbej nálady“. Keby ja bul štat, určite by existovala inštitúcia, ktorá by sa venovala záväznému výkladu zákonov. Predstavujem si ju ako miesto, kde sa ktokoľvek môže čokoľvek opýtať a dostane odpoveď, ktorá platí a na jej platnosť sa môže spoľahnúť. Tak by som to chcel. Howgh.





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Keby ja bul štat – 5. časť
27.1.2011 16:54 | Peter Štefan Kukučka

Táto garnitúra je to najhoršie, čo tu mohlo byť. Typická dzurindovčina - krčmové táranie a skutek akosi utek....
Ad: Keby ja bul štat – 5. časť
27.1.2011 16:41 | Peter Štefan Kukučka

Táto garnitúra je to najhoršie, čo tu mohlo byť. Typická dzurindovčina - krčmové táranie akosi utek....
Ad: Keby ja bul štat – 5. časť
23.1.2011 22:00 | Peter Kupčík

Dostal som mailom takúto reakciu na článok: „Súhlas. Teda až na tú potrebu Oficiálneho Vykladača Zákonov... to tu už bolo... oficiálnym vykladačom zákonov nech je pekne len, tak ako aj doteraz, jedine súd.“
Vôbec by mi nevadilo, keby tým Oficiálnym Vykladačom Zákonov bol súd. Akurát by sa zišli lepší sudcovia, no to je dúfam len náš dočasný a lokálny problém. Horšie je to, že súdy vykladajú zákony až v rámci súdneho sporu.
Myslím, že ideálne by bolo, keby každá inštitúcia, ktorá kontroluje nejaké písané pravidlá, bola zároveň vykladačom týchto pravidiel. Ak napríklad mestský kontrolór vie zistiť pri kontrole hospodárenia porušenie predpisu, mal by vedieť ešte pred kontrolou vysvetliť, kedy predpisy porušované nebudú. Podobne aj dopravný policajt by mal vedieť vysvetliť vodičom, ako sa správať v konkrétnej dopravnej situácii a nečakať na spáchanie priestupku.
Súdy by mali fungovať ako posledná inštancia, ktorej právny názor je definitívne platný. Ale aj súdy by mali vedieť fungovať preventívne. Skúste si predstaviť, že by zdravotníctvo fungovalo podobne ako súdnictvo – teda že by lekári odmietali vyšetriť pacienta pri prvých príznakoch choroby a čakali by, až im ho privezú v nemocnici na operačný stôl s dušou na jazyku.
Chcem toho tak veľa? Ak sa sudca vie riadiť písaným zákonom a svojim rozumom pri vynášaní rozsudku, prečo by sa tým istým nemohol riadiť pri preventívnom posúdení nejakej právne nejasnej otázky?
Ad: Keby ja bul štat – 5. časť
21.1.2011 23:50 | Peter Kupčík

Ďakujem Noro za pomoc v hľadaní riešenia. Tvoje odpovede sú logické a v súlade so zmyslom infozákona. Ale slovenskí úradníci rozmýšľajú inak. Najvyhovujúcejšie pre nich nie je to najsprávnejšie alebo najpravdivejšie riešenie, ale najmenej riskantné riešenie.
Úradníci riskujú, že porušia zákon a následná kontrola môže znamenať pokutu, alebo iné nepríjemnosti. Úradníci riskujú, že dôsledným dodržiavaním zákona v jednom prípade si vyrobia hromadu práce, ktorá im znemožní venovať sa iným pracovným povinnostiam a spôsobí nepríjemnosti v iných prípadoch. Úradníci tiež riskujú, že dodržiavaním zákona zverejnia nejakú nekalosť, ktorú majú na svedomí ich šéfovia a tí im potom znepríjemnia život.
Skúsený úradník zhodnotí všetky hroziace riziká a vyberie si najmenej riskantné riešenie. Pripomínam ešte, že posledne spomínané riziko je veľmi bezprostredné a pri hodnotení má veľmi vysokú váhu. Pritom nemusí ísť vždy len o bezprostredného šéfa alebo iné osoby v priamej línii úradníckej hierarchie. Stačí si spomenúť na nezmyselný rozsudok sudcu najvyššieho súdu, ktorým kryl Ficov chrbát v kauze zverejňovania záznamov z rokovania vlády.
Ak chceme docieliť, aby úradníci dodržiavali zákon, nepomôže len zvyšovanie sankcií za jeho porušenie. Oveľa účinnejšie by bolo zbaviť ich možného rizika, ktorému sú vystavení v súvislosti s dodržaním zákona. A práve v tom by mohla pomôcť inštitúcia, ktorá by sa venovala záväznému výkladu zákonov. Úradník, ktorý by ju požiadal o výklad, by tak na ňu preniesol časť zodpovednosti za dodržanie zákona. Mal by od nej čierne na bielom, ako má postupovať a teda žiadna iná možnosť by neprichádzala do úvahy.
Ad: Keby ja bul štat – 5. časť
20.1.2011 10:46 | Noro Brázda

1. Chápem to tak, že len došlé faktúry.

2. Práce sú služby.

3. Svoje webové sídlo neznamená, že musí vlastniť server (podobne ako môže sídliť v prenajatej budove).

Peter Kupčík
Peter Kupčík

Autor žije, pije, jedáva, spáva a rozdumuje v Košiciach. Pracuje na Úrade Košického samosprávneho kraja, ale tu prezentované názory nie sú oficiálnymi názormi jeho zamestnávateľa.

Autor odporúča:
Ďalšie šírenie textov autora je možné len s uvedením zdroja Kupčík weblog alebo CHANGENET.SK.

TOPlist




RSS kanál



» Vaše reakcie (5)
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Keby ja bul štat – 4. časť
Keby ja bul štat – 3. časť
Keby ja bul štat – 2. časť
Keby ja bul štat – 1. časť


Súvisiace témy
Samospráva, Prístup k informáciám


[16041]



REKLAMA


CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS