spájame ľudí, ktorí menia svet
Peter Kupčík
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Keby ja bul štat – 5. časť

Keď som pred týždňom písal o povinnom zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr, nebolo to len z číreho záujmu nezúčastneného pozorovateľa. Naopak, je to téma, ktorá v mojej práci momentálne dominuje a vyzerá to, že ešte nejaký čas dominovať bude.

Samotné zverejňovanie pritom nepredstavuje technický problém. Skôr je to problém organizačný a právny. Kým som to sám nezažil, nevedel som si predstaviť, koľko otázok dokáže vyprodukovať jedna nejasne formulovaná novela zákona. Skúsim uviesť ako príklad nejaké pikošky:

  • Podľa zákona musia povinné osoby zverejniť „faktúry na tovary a služby do desiatich pracovných dní odo dňa ich doručenia povinnej osobe, najneskôr však do 30 dní odo dňa ich zaplatenia“. Čo však s faktúrami, ktoré povinná osoba sama vystavila? Podľa niekoho sú si všetky faktúry rovné a musia byť rovnako zverejnené. Podľa iného tieto faktúry neboli povinnej osobe doručené a teda nikdy neuplynie lehota desiatich pracovných dní odo dňa ich doručenia a teda sa ani nikdy nemusia zverejniť.
  • Vo verejnom obstarávaní sa predmet obstarávania člení na rôzne kategórie podľa toho, či ide o obstarávanie tovarov, prác, alebo služieb. Faktúry za tovary a služby sa zverejňovať musia. Ale čo s faktúrami za práce? Alebo rozdelenie používané pri verejnom obstarávaní v tomto prípade neplatí? Prečo sú teda v zákone spomínané „faktúry na tovary a služby“ a nie len jednoducho faktúry?
  • Košický samosprávny kraj sa snaží pomôcť organizáciám v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a ponúkol im možnosť zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúr na svojom webe. Zákon však hovorí, že povinné osoby musia tieto dokumenty zverejňovať na „svojom webovom sídle“. Znamená to, že povinná osoba musí vlastniť server, na ktorom je jej webové sídlo? To si nemôže dovoliť väčšina organizácií verejnej správy. Bežnou praxou je, že si obce a iné organizácie prenajímajú priestor u webhostingových firiem. A keď môžu zverejňovať údaje u firiem, prečo nie aj u svojho zriaďovateľa?

Keď sa na výklad zákona opýtate desiatich právnikov, dostanete minimálne desať právnych názorov. Nikto sa vám však nezaručí, že práve jeho názor je ten správny. Keď sa tomu nedá vyhnúť, vyberiete si napokon jedno konkrétne riešenie vášho problému a v duchu sa modlíte, aby sa ten výber ukázal ako správny. Alebo aspoň nie veľmi zlý.

Tento stav právnej neistoty sa netýka len momentálnej novelizácie infozákona. Je permanentne prítomný vo všetkých sférach spoločnosti a je to jedna z príčin prevládajúcej „blbej nálady“. Keby ja bul štat, určite by existovala inštitúcia, ktorá by sa venovala záväznému výkladu zákonov. Predstavujem si ju ako miesto, kde sa ktokoľvek môže čokoľvek opýtať a dostane odpoveď, ktorá platí a na jej platnosť sa môže spoľahnúť. Tak by som to chcel. Howgh.





Peter Kupčík
Peter Kupčík

Autor žije, pije, jedáva, spáva a rozdumuje v Košiciach. Pracuje na Úrade Košického samosprávneho kraja, ale tu prezentované názory nie sú oficiálnymi názormi jeho zamestnávateľa.

Autor odporúča:
Ďalšie šírenie textov autora je možné len s uvedením zdroja Kupčík weblog alebo CHANGENET.SK.

TOPlist




RSS kanál



» Vaše reakcie (0)
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Keby ja bul štat – 4. časť
Keby ja bul štat – 3. časť
Keby ja bul štat – 2. časť
Keby ja bul štat – 1. časť


Súvisiace témy
Samospráva, Prístup k informáciám


[15273]



REKLAMA


CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS