spájame ľudí, ktorí menia svet
Mikuláš Huba
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Kto sú hrdinovia týchto dní?

Ktosi povedal, že len nenormálna doba potrebuje hrdinov. Ak dáme za pravdu autorovi tohto výroku, tak naša doba opäť začína byť nenormálna. A kto sú tí hrdinovia týchto dní?

Z môjho pohľadu sú to najmä tí pracovníci štátnej ochrany prírody, ktorí sa vzbúrili voči svojmu vedeniu a tí pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa zachovali nezávisle a rozhodli, že odstraňovanie dreva a devastáciu biotopov v tatranských Národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina je treba okamžite zastaviť. V čom spočíva ich hrdinstvo, veď si len plnia svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z ústavy, zákona a podpísanej pracovnej náplne? V nenormálnej dobe je, žiaľ, hrdinstvom všetko, čo nie je nenormálne. A ešte väčším hrdinstvom je to, čo nenormálnosti vzdoruje.

Veci sa dostali tak ďaleko, že teraz sa už nemôžu skončiť obľúbeným slovenským kompromisom. Už sa nedá povedať, že pravda je niekde medzi dvoma krajnými názormi. Treba sa postaviť na jednu, alebo druhú stranu. V hre je veľa. Nielen tak trochu abstraktne znejúce pojmy ako je elementárna spravodlivosť či vyšší princíp mravný, ale aj celkom konkrétna príroda a celkom konkrétni ľudia. V týchto dňoch sa rozhoduje nielen o pár sto kubíkoch dreva v málo navštevovaných tatranských dolinách, či o pár desiatkach zdanlivo nahraditeľných odborných pracovníkoch, ale o budúcnosti celého tatranského i ďalších národných parkov a chránených území na Slovensku. Rozhoduje sa aj o našich záväzkoch voči budúcim generáciám, Európe a svetu. Rozhoduje sa o tom, či sa biele nevyhlási za čierne a naopak. Rozhoduje sa aj o konkrétnych a v danej chvíli nenahraditeľných ľuďoch, ktorí práve v týchto dňoch dokazujú, že sú im nadosobné hodnoty bližšie nielen ako osobný prospech, ale aj ako vlastná bezpečnosť a zdravie. Nie je to žiadny akademický spor, ale spor o krehké hodnoty, ktoré sa po zničení zväčša nebudú dať obnoviť. Reč je ako o prírode, tak aj o jej statočných, obetavých a navyše odborne zdatných ochrancoch, proti ktorým momentálne stoja záujmy moci politickej i ekonomickej. Ak nechceme, aby príroda a jej ochrancovia prehrali, musíme ich tu a teraz účinne podporiť. A nemusíme to brať len ako prejav prirodzenej solidarity, či pomoci druhým. Povedané s Hemingwayom, tie zvony zvonia aj nám.  Tak ako dnes ide o prírodu a ochranárov, zajtra môže ísť (a takmer určite aj pôjde) o niečo iné, pričom zajtra už môže byť neskoro. Zmeny z nenormálneho na normálne a z mŕtveho na živé sa robia vždy ťažšie, ako tie opačné.

Ďakujem Vám, chlapci a dievčatá, odborní pracovníci ŠOP, strážcovia, bývalí i niektorí súčasní riaditelia národných parkov a chránených krajinných oblastí, statoční “úradníci” z odborov ochrany prírody, inšpektori... Viem, že to znie pateticky, ale som presvedčený, že pomáhate písať nové dejiny Slovenska. Slovenska, za ktoré sa nebudeme musieť hanbiť. Rozhodnutie je v prvom rade v rukách každého a každej z Vás. Ja môžem len dúfať, že vydržíte. Držať Vám palce a v rámci možností pomáhať. Ešte nikdy som nebol na Vás taký hrdý, ako dnes.



POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Kto sú hrdinovia týchto dní?
28.5.2007 20:07 | marta

gibarian, nazor, ze za vsetkym je politika a peniaze plati iba pre teba.
preco nedokazes pochopit, ze pre mna a mne podobnym sa jedna o ine veci. Vyprosujem si, aby si ma prirovnaval k tebe podobnym, laskavo si nechaj svoje invektivy.
Ad: Kto sú hrdinovia týchto dní?
28.5.2007 18:05 | gibarian

Nakoniec sa predsa len ukazuje, ze za vsetkym ochranarstvom je iba politika a peniaze. Uz aj guru Kusy sa zmienil v SME, ze v Tatrach biju
nase deti. Takze dristy, hysteria opat sa Slovenska republika niekomu
nepaci a ja musim este raz opakovat:
damy a pani nie je rok 1989 ani era
publikacie "Bratislava nahlas". Nic sa nebude opakovat, dajte si odchod domov a zhanajte pre seba nove hranty, pardon granty a nestrapnujte sa. Nova kauza Malinova caka :-)
Ad: Marcela
25.5.2007 10:34 | Rudolf Pado

Ja, dakujem. Je fajn obcas citat nieco ine ako to, ze som tzv. ochranar, samozvany ochranar, ekofasista, ... od ludi, ktori maju problem s osobnou integritou.
Ad: Clovek
25.5.2007 10:31 | Rudolf Pado

Opat jeden bezmenny. Valasi konali na zaklade vtedajsieho poznania, zaujmov ... Pokrok sa prejavuje aj v podobe zmeny pohladu na iste veci a deje. Tvrdime, ze nie sme korystnicka spolocnost a zalezi nam na kvalite zivotneho prostredia. V mene tohto ciela sme konstituovali nieco ako ochrana prirody, vymysleli jej pravidla a vytycili uzemia. Uz nam len ostava, vsetko toto zosuladit.

Som potomok Valachov, ale aj Tatarov, Rusov, Nemcov ... vsetci tadial presli a ci sa vam to clovece paci alebo nie, napisem expresivne "valali sa s vasou prapraprababickou". A zanechali tu geny. Slovenky su krasne prave z dovodu tohto miesania genov. Kazdy, kto tu bol, tu zanechal stopy. Je jednoduchsie sa hrat na roduverneho Slovaka, n hokeji blacat "Slovenskoooooo, slovenskooooo ...", nez rozmyslat.

Nie som lekar a tak sa k lieceniu ludi nechcem obsirne vyjadrovat. Myslite si, ze nieco liecime? To uzasne spolocenstvo bakterii a virusov je vzdy 3-kroky pred nami. Dnesny 17-rocny maju choroby 50-tnikov, 15-rocnym zlyhava imunnitny system, v Rusku sa siria rezistentne kmene tuberkulozy, malaria sa o par desatroci masivne presunie do Europy, o rakovine vieme prd, dusevne choroby v populacii sa siria zavratnou rychlostou, z 80 mil. spermii v ejakulate v roku 1980 dnes mame 60 mil. a aj tym sa velmi nechce (45 rocny muzi su na tm lepsie ez 20.-tnici), kazdy 6 par v SR nemoze pocat dieta ...

... preco asi,clovece????

Ad: Katka L
25.5.2007 10:16 | Rudolf Pado

Podstatna cast je od prof. Korpela -
Pralesy Slovenska.
Ad: KAtka L
25.5.2007 05:31 | GRZVNL

Ešte zopar takych "presvedčenych" / takovych nejmíň POL miliona/ a ako POtencialna Politicka Strana/predpokladam, ze sa formuje-podla vzoru v CR/- zelenej farby, sa urcite dostanete do parlamentu SR a v roku 2010 budete moct najskor zmenit prihluple a nechapave, koristnicke a developerske ci lesožrutske Slovensko.
Zhaňajte si podpisy na registraciu politickej strany, zijdu sa co najskor.
A potom bude : Lukac na Hrad! Lukac na Hrad!...
Mano premier! Mano premier! Truúba minister Zahr.Veci!...
Ad: marcela
24.5.2007 23:33 | green

A ja zasa dakujem marcele za uznanie a hlavne Manovi Hubovi, ze napisal svoj krasny clanok a umoznil nam diskutovat, aj ked priznavam, ze obcas sme odbocili od temy :-)
Ad: Kto sú hrdinovia týchto dní? Katka L.
24.5.2007 23:31 |

citácia zo zdroja:
Štefan Korpeľ: Pralesy Slovenska. Veda, Bratislava 1989
kap. II/5, str. 47-50
Ad: Kto sú hrdinovia týchto dní?
24.5.2007 22:40 | clovek

pan Pado,
co ked st potomkov tych valachov, neospravedlnite sa nam za nicenie lesov a krajiny?
Nelutujete, ze ste clovk a zliezli ste zo stromu?
Maju s podla Vas vykonavat oeracie ludi, na zaklade ludskych poznatkov, kt mame, liecit ludi alebo to nenechat len na prirodu?
Ad: Kto sú hrdinovia týchto dní?
24.5.2007 22:39 | clovek

pan Pado,
co ked st potomkov tych valachov, neospravedlnite sa nam za nicenie lesov a krajiny<
Nelutujete, ze ste clovk a zliezli ste zo stromu<
Maju s podla Vas vykonavat oeracie ludi, na zaklade ludskych poznatkov, liecit ludi alebo to nenechat len na prirodu?

24.5.2007 21:35 | Katka L.

Pekné čítanie ;-)

Chcela by som sa opýtať p. Pada, že z akého zdroja je ten text o lesoch. Ma to zaujalo.

... nakoniec zviťazí Veľký Vont a všetkým Mažňákovcom ukáže, kam patria ...
Ad: Kto sú hrdinovia týchto dní?
24.5.2007 21:06 | miro balaz

no konecne dal pel karty na stol. to je historicky okamih na changenete.
Ad: Je hrdina pel Tleskač alebo udavač?
24.5.2007 18:19 | Juraj Lukáč

Vieš ako je to s tou zábavou a tým príslovím: Kto sa smeje naposledy...

Už si tu toho narozprával na 850 kB súboru vo Worde.

Ale som rád, že si si vyriešil problém s udržaním myšlienky a moču. Ozaj, ako tvoj záchod separuje myšlienky?

A vieš kto je Jan Tleskač?
Ad: Lukac
24.5.2007 18:12 | pel

No moc nie je nieriesitelny problem. Existuju take rozdelene zachodove misy,v prednej casti zbieras moc.

Musim sa zabavat nad tvojou snahou zistit kto som...:) Potom sa cudujes, ze nejaky Tleskac ta obcas vytleska...
Ad: Je pel Ján Tleskač?
24.5.2007 18:06 | Juraj Lukáč

Si ako obvykle pozadu o 488 rokov.
Ako moč?
Ad:Green Záver
24.5.2007 17:28 | Juraj Lukáč

MarsLach obhajuje strieľanie posledných marťanských vlkov ako škodnú, ktorá likviduje posledné marťanské diviaky. Posledné marťanské diviaky vyhynú po tom, čo vlky prestali likvidovať klasický marťanský mor ošípaných.

MarsPel sa v delíriu pýta marťanských ochranárov či majú zjavenia a bľaboce čosi v maniodepresívnej psychóze o rozdieloch medzi MartDzur a MartFic.

Medzitým firmy JmarsandTjupiter developujú väčšinu Marsu na zjazdovky pre Jupiťeranov. Po zmene Národného parku Mars na priestor pre kozmické poľovačky a voľný pohyb kozmických psov a Martlachov sa marspôda, ničím nestabilizovaná mení na prach. Marťanský vodný les vyschol a zostalo po ňom Marťanské Morské oko. Zástupcovia MMŽP a MMP a niekoľko poľovníkov a developerov odletelo na Venušu.

Je rok 2500 a Venuslach a Venuspel požiadali o zmenu zonácie Národného parku Venuša, pretože zbytok Venuše je po niekoľkoročnom pôsobení výsadku z Marsu nepoužiteľný.

Žiadajú kompenzácie od Vesmírnej národnej rady a až ich dostanú žiadajú opäť zmenu zonácie Národného parku Venuša. Na právnikov si zarábajú organizovaním poplatkových odstrelov venušských vlkov pre bohatých poľovníkov zo Saturnu.

Po zastrelení posledného venušského vlka dosiahnú zmenu zonácie Národného parku Venuša tak, aby JVenusandTvenus mohli developovať tamojšie pohoria...
Čo bude ďalej II. ???
24.5.2007 16:50 | green

22. storočie.
Stredné Maďarsko sa už koncom 21. storočia premenilo na púšť. Na Slovensku došlo k totálnemu odlesneniu. Vplyvom nadmernej ťažby a sucha sa rozpadli skoro všetky lesné ekosystémy. Poľnohospodárstvo začalo pestovať kaktusy. Cena vody už dávno predbehla cenu biopalív. Ropa sa minula ešte v 21. storočí. Deti sa v školách učia o tom, čo to bol les už len z videoprojekcíí. Prebieha úspešne zalesňovanie Marsu. VIP osoby a vládnuce špičky tajne pripravujú projekt kolonizácie Marsu ....
Ad: Čo bude ďalej ?
24.5.2007 16:39 | green

V 21. storočí zmilzli aj posledné nepatrné zvyšky pralesov, či skôr prírodných lesov. V Tatrách sa vyklčovali posledné smrekové porasty a premenili sa na zjazdovky, turistické zariadenia a lunaparky. Globálne otepľovanie zlikvidovalo všetky ihličnaté porasty na Slovensku. Pôvodne hospodárske lesy sa premenili na plantáže tyčoviny a rubný vek sa na plantážach znížil na 20 rokov.
Čo bude ďalej ?
Ad: K tym milionom rokov
24.5.2007 16:18 | Rudolf Pado


Na začiatku treťohôr (v tzv. starších treťohorách) panovalo na našom území a v celej Európe vlhké a veľmi teplé podnebie, podobné tropickému. Aj zloženie lesov sa podobalo dnešným tropickým a subtropickým lesom. Prevládali listnaté pralesy, v ktorých sa popri ľaliovníkoch, figovníkoch, azalkách, magnóliách, vavrínoch, rôznych palmách, vyskytovali mnohé dreviny, z ktorých sú zložené naše dnešné prirodzené lesy, ako sú duby, javory, bresty, hraby, vŕby. Z ihličnatých drevín sa vyskytovali sekvoje, ginká, jedľovité.
V mladších treťohorách nastáva náhle ochladenie, ktoré spôsobilo značné zmeny v zložení lesov. Tropické a subtropické dreviny ustúpili do teplejších oblastí a vytvorili sa podmienky na rozvoj našich dnešných listnatých drevín (jelša, breza, hrab, javory, buk, duby) a masovejší nástup ihličnanov, najmä borovíc a smrekov.
Koncom treťohôr (asi pred 1 mil. rokmi) sa charakter a najmä druhové zloženie lesov postupne približuje dnešným prírodným lesom. Vo vyšších polohách prevládali bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka, v nižších polohách zmiešané dubové pralesy.
Na vývoj lesov v historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území, mala rozhodujúci vplyv doba ľadová. V starších štvrtohorách prenikol súvislý ľadovec zo Škandinávie až do strednej Európy, podnebie sa silne ochladilo, čo spôsobilo radikálne zmeny v živote lesa. Teplomilnejšie druhy ustúpili na juh a juhovýchod do uhorskej nížiny a na Balkán. Asi vo vzdialenosti 250 km od čela ľadovcov vznikol nízky ihličnatý les, podobný dnešnej tajge, ale celé územie Slovenska nebolo nikdy úplne zaľadnené. Ľadovec sa zarazil na severných svahoch Tatier. Ani južná, vápencová časť Slovenska, nebola pod silným vplyvom zaľadnenia, preto tu aj niektoré teplomilnejšie dreviny a iné rastliny našli svoje útočištia (refúgiá), z ktorých sa v poľadovej dobe šírili späť na bývalé stanovištia.
Počas ľadovej doby dochádzalo ku klimatickým zmenám. Prechodné oteplenie spôsobilo, že ľadovec ustupoval na sever a znovu sa vracal. Podľa toho sa rozlišujú až štyri doby ľadové (glaciály) a tri teplejšie doby medziľadové (interglaciály), s ktorými súviseli nástupy citlivejších drevín, ako je dub, hrab, lipa, buk.
Koncom pleistocénu (dilúvia) a začiatkom holocénu (alúvia) sa podnebie na našom území postupne otepľuje, tundra ustupuje na sever a priaznivejšie podnebie umožňuje opätovný nástup lesa. Najprv nastupujú odolnejšie dreviny, t. j. tie, ktoré dobu ľadovú prečkali bližšie k ľadovcu, ako je breza, borovica, osika, vŕby. V tomto poľadovom nástupe lesa na naše územie rozlišujeme tieto vývojové obdobia:

1. najstaršie obdobie borovice
2. obdobie borovice a smreka
3. obdobie smreka
a) obdobie zmiešaných dúbrav a smreka
b) obdobie buka a smreka
4. obdobie buka a jedle
5. recentné obdobie smreka a borovice

Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na ekologické podmienky vyvinúť les, išlo do 13. storočia o primárne pralesy.
Človek v staršej dobe kamennej (mezolite) žil prakticky v lese a z lesa (poľovník a zberač), ale jeho vplyv na les nebol silnejší ako vplyv lesných zvierat, pretože všetky rušivé úkazy dynamikou rastu a vývoja les sám rýchlo zastrel. Prales vážne ohrozujú od vynálezu ohňa len lesné požiare.
Osídlenie územia Slovenska, najmä jeho južných oblastí, sa datuje od mladšej doby kamennej, ale hustejšie osídlenie stredného a severného Slovenska začína až od strednej doby bronzovej. V druhej dobe železnej (laténskej) prichádzajú na územie Slovenska Kelti, ktorých považujú za zakladateľov baníctva a železiarstva u nás (Balaša 1960). Ešte aj v dobe sťahovania národov (v 5. – 6. storočí n. l.), v dobe Veľkej Moravy (do začiatku 10. stor.), keď sa hustota osídlenia Slovenska striedala, sa dá vzhľadom na hornaté územie a ťažkú prístupnosť predpokladať väčšia rozloha pralesa, ako je súčasná výmera lesov Slovenska. Počet obyvateľov bol však ešte pomerne malý, malá bola preto aj spotreba dreva. Drevo na stavbu príbytkov a vykurovanie sa pre nedostatočné sprístupnenie lesov ťažilo len v bezprostrednej blízkosti sídlisk. Aj lesy sa vyrubovaním, žiaroviskami a klčovaním premieňali na poľnohospodársku pôdu len na rovinách a úpätiach hôr (asi do výšky 200 – 300 m n. m.)
Z 11. storočia sa zachovali dokumenty o plavení dreva po Hrone. Toto drevo pochádzalo z lesov v blízkosti splavných riek (Knauz 1879). Na sever od kláštorov v Bzovíku a Hronskom Beňadiku sa ešte v 12. storočí rozprestierali rozsiahle pralesy (veľký les – magna silva, zvolenský les – silva Zowolun), ktoré zaberali až územie Turca, Oravy a Liptova (Mályusz 1922, Korpeľ 1968).
Po tatárskych vpádoch sa koncom 13. a začiatkom 14. storočia začalo intenzívnejšie rozvíjať hospodárstvo, najmä baníctvo a hutníctvo, čo znamenalo zvýšený nápor na lesy, a tým ubúdanie pôvodných pralesov. Kolonizácia sa negatívne prejavila na stave lesov. Nielenže sa strácal charakter pralesa, ale listnaté lesy, najmä dubiny, ktorých stanovištia boli vhodné pre poľnohospodársku pôdu, boli dosť zničené. Rozloha lesov bola v 14. storočí na území Slovenska taká rozsiahla, že prevádzka banských a hutníckych zariadení nemala citeľný vplyv na lesy v horách.
Výmera pralesov sa citeľne zmenšovala devastáciou lesov, najmä na strednom Slovensku, koncom 15. a začiatkom 16. storočia (banské podnikanie Thurzovcov a Fuggerovcov). Po pralesoch ostávali rozsiahle holé stráne, a preto sa vydávajú prvé nariadenia na ochranu lesov (Wenzel 1876, Barták 1929). Koncom 16. storočia sa už lesy v okolí banských miest nachádzajú v žalostnom stave (Tagányi 1896, Ratkoš 1955).
Zatiaľčo v prvej kolonizačnej dobe (románsko-slovanskej) v 11. a 12. storočí sa osídľovali územia v povodí väčších riek do nadmorskej výšky 200 – 300 m, vhodné pre poľnohospodárstvo, v druhej osídľovacej dobe (gotickej, 13. – 15. storočie) rozšírilo poľnohospodárstvo svoju základňu na vhodné pôdy do nadmorskej výšky 500 m. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov však podstatne škodlivejší vplyv mala tzv. valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovenskom v 15. – 17. storočí. Kým pri prvých dvoch etapách sa osídľovanie uskutočňovalo proti prúdu riek, pri valaskej kolonizácii prebiehalo od východu po hrebeňoch hôr. Valasi sa usídľujú na stráňach a hrebeňoch hôr, prípadne v blízkosti prameňov riek a potokov. Veľké čriedy oviec a kôz pásli po lesoch a holiach. Títo utečenci pred plienením tatárskych a tureckých hord sa najskôr uchyľovali do neprístupných pralesov, kde mali dostatok úkrytov a boli v bezpečí pred nepriateľom a až neskoršie, v 16. a 17. storočí vyhľadávali miesta s bohatšími pasienkami. Zemepáni nebránili tomuto kolonizačnému prúdu, pretože využívanie dovtedy nevyužívaných, nevýnosných lesov, (prakticky primárnych pralesov) im po nastolení tzv. valaského práva prinášalo hmotné a finančné výhody. Pretože valasníctvu sa od panstiev dostali väčšie výhody ako mali pôvodní obyvatelia dedín, mnohí domáci ľudia volili radšej kočovnícky spôsob valaského života ako postavenie usadlého sedliaka. V 16. a 17. storočí bolo v Uhrách valasenie vyhľadávaným a veľmi rozšíreným zamestnaním. K tomu prispeli aj kruté zákony vynesené po potlačení sedliackej vzbury v roku 1514, podľa ktorých sa sedliak nesmel voľne sťahovať. Voľne žijúcich a zákonmi málo viazaných valachov nemalo čo lákať k vyhľadávaniu dedinského spôsobu života.
Lesy Slovenska (najmä pôvodné pralesy stredného a severného Slovenska) boli valachmi veľmi poškodzované. Valasi lesy rúbali a vypaľovali, aby zväčšili pasienky. Pôvodné hole sa negatívnym vplyvom pasúcich sa čried na les a zámerným ničením lesov pri ich hornej hranici valachmi rozšírili. Takto sa citeľne znížila horná hranica lesa, vytvárali sa skalnaté sute a výmole. Okolité lesy (väčšinou ešte pralesy) trpeli tým, že valasi stínaním celých stromov a obtínaním vetiev chystali krm pre svoje stáda v nepriaznivých rokoch alebo v čase nedostatku paše. V obdobiach sucha zaháňali svoje čriedy do lesov aj na vzdialenosť jedného dňa cesty. Ľahko si môžeme predstaviť rozsah takto vzniknutých škôd v lesoch, väčšinou ešte ťažbou nedotknutých, ak vezmeme do úvahy, že hory a lesy niektorých oblastí Slovenska (napr. stredné a horné Pohronie, Liptov, Orava a pod.) boli posiate čriedami valachov.
Je mnoho písomných dôkazov o škodách, ktoré spôsobili v lesoch valasi. Napr. v opise lesov, ktorý tvorí súčasť lesného poriadku cisára Maximiliána II. z roku 1565, sa až na 42 miestach uvádzajú veľké škody spôsobené valachmi. Neskôr, koncom 17. a začiatkom 18. storočia, keď sa valasi vzdávali kočovného života a volili si stále sídliská, chov dobytka pri využívaní pasienkov v lese ostal aj naďalej ich hlavným zamestnaním. Do 17. storočia boli aj napriek uvedeným negatívnym vplyvom ešte rozsiahle územia Slovenska pokryté súvislými komplexami nesprístupnených a nevyužívaných lesov, napr. oblasť Poľany, Horehronia, severná časť Gemera, a pod., (Medvecký 1905, Kadlec 1916, Ila 1944). Noví valaskí usadlíci a pôvodní usadlíci (rozmnožené poddanstvo), ktorým sa už nedostávalo pozemkov v dedine, s povolením panských úradníkov, alebo aj bez ich povolenia, vychádzali do súvislých lesov, ktoré v tom čase nemali pre zemepánov cenu. Každá rodina si vyrúbala a vyklčovala časť lesa pre kus poľa, dom a hospodárske staviská. Vznikli takto rozsiahle lazy, z ktorých sa niekde vytvorili celé obce (Körösi 1905).
Spoločné pasenie dobytka v čriedach má svoj pôvod v dobách poddanstva (vo feudalizme), ale táto forma sa na Slovensku zachovala až do 20. storočia. Hlavných zdrojom obživy obyvateľstva v lesnatejších oblastiach Slovenska bolo do začiatku 20. storočia dobytkárstvo a práca v lesoch. Na spoločných pastvinách, často na nevhodne odlesnených horských stráňach, sa nikto nestaral o udržanie alebo zlepšenie úrodnosti pasienkov, ktoré pri extenzívnom využívaní pustli. Obyvateľstva však pribúdalo a dedinský ľud videl možnosť zlepšenia životných podmienok v rozšírení pasienkov na úkor lesa alebo vo vypásaní lesov. Tlak na lesy sa ďalej stupňoval. Na tieto účely boli väčšinou zaberané lesy, ktoré už predtým stratili charakter pralesa, priblížili však k atakovaniu okolité pôvodné lesy s charakterom pralesa. Tento proces spolu so zväčšujúcou sa spotrebou dreva v priemysle (bane, huty, sklárne, stavby) postihuje devastačne stále väčšiu výmeru lesov a rozsah pralesov sa stále rapídne zmenšuje.
Redukcia plochy primárnych pralesov neznamená pre obyvateľstvo a hospodárstvo územia dnešného Slovenska len záporný výsledok a negatívne vplyvy. Postupne so sprístupňovaním lesov sa vo väčšej miere zmenšuje plocha ladom ležiacich pralesov a menia sa na lesy hospodárske.
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sú pre lesy väčších panstiev na Slovensku vypracovávané hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenajú nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Zámernou ťažbou je postihovaná stále väčšia výmera lesov, a tak sa z bývalých pralesov, ktoré neprinášali úžitok, stávajú stále vyššie hodnotené hospodárske (tzv. výnosové) lesy.
V 20. storočí bola veľká časť lesov s charakterom pralesa alebo prírodného lesa zlikvidovaná počas neuváženej likvidácie tzv. prestárlych porastov a uplatňovaním nevhodných hospodárskych spôsobov ťažby (najmä holorubného).

Čo bude ďalej????

Ad: Pel
24.5.2007 16:04 | Rudolf Pado

Naozaj nerozumiem vete: "Bohuzial les na Slovensku nema moznost byt lesom spred milionov rokov ..."

Les nie je stala entita, je to ekosystem, ktory ma dynamicky vyvoj, ktory reaguje napr. na klimaticke zmeny. Les nie je nieco comu poviete ostan stat v tejto a tejto podobe, v tejto nadmorskej vyske, s tymto drevinovym zlozenim ...

Druhy predsa prichadzaju a odchadzaju cez branu casu, ale dolezite je to, aky stabilny je celok (system). Z toho vyplyva , ze ja som znacny odporca konzervacnej ochrany prirody, t.j. zamerania sa na ochranu druhov. Priroda nie je zoologika zahrada, kde mozme fixovat druhy na iste lokality, pri meniacich sa podmienkach.

Je naivne si mysliet, ze v nasich lesnych NPR-kach, ktore pokladame za pralesy (ja sa skor priklanam k prirodnym lesom) bude drevinove zlozenie o 100, 200, 300 ... rokov rovnake ako dnes. Vy viete ake budu lesy v strednej Europe o 10 000 rokov?

Podstatna je spolocenska ochota a zaujem vymedzit dostatocne velke a dostatocne eprezentativne uzemnia, kde budeme pozorovat dynamicke zmeny v case a priestore.

A v hospodarskych lesoch budeme poznatky z tychto "prirodnych laboratorii" aplikovat.



Mikuláš Huba
Mikuláš Huba

Autor je občan, obyvateľ Bratislavy a spoluvydavateľ publikácie Bratislava/nahlas.




RSS kanál



» Vaše reakcie (172)
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme



Súvisiace témy
Ľudia, Občianska spoločnosť, Štátna správa, Lesy, Ochrana prírody


[49629]



REKLAMA


CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS